Predstavte si, že každé ráno otvoríte chladničku a poviete si ďakujem. Že sa napijete studenej vody a znova poviete ďakujem. Presne takto opisuje svoj každodenný život Emily Damari, ktorú militanti Hamasu uniesli a zranili v jej vlastnom dome v Kfar Aza. Tri roky po útoku, ktorý zmenil Izrael aj celý Blízky východ, sú to práve takéto drobnosti, cez ktoré sa dá pochopiť, čo si krajina v stredu pripomínala.
O 6:29 ráno miestneho času, presne v čase, keď pred tromi rokmi Hamas spustil operáciu nazvanú „Potopa Al-Aksá“, sa Izrael na minútu zastavil. Ticho sa rozhostilo na križovatkách, v protileteckých krytoch aj na mieste, kde sa kedysi konal hudobný festival Nova. Práve tam zahynulo počas útoku 348 mladých ľudí, ďalších 44 uniesli do Gazy. Podľa agentúry AFP si niektorí pozostalí pri spomienke pustili techno hudbu – ako poctu tým, ktorí tam naposledy tancovali. Zdroj: Euronews
Je to vôbec prvé výročie, na ktoré sa Izrael pozerá bez toho, aby v Gaze zostával čo i len jeden žijúci rukojemník. Posledné telo identifikovali v januári. Medzi tými, čo si stredu pripomínali po prvý raz doma, bol aj 37-ročný Elkana Bohbot, unesený z festivalu Nova. V zajatí strávil 738 dní, väčšinu z nich v tuneli päťdesiat metrov pod zemou. Hovorí, že narodenie jeho dcéry v auguste bolo odkazom jeho únoscom – že Izraelčania tu boli, sú a budú navždy. Zdroj: Straits Times
Ale výročie nebolo len o tichu a sviečkach. V ten istý deň sa v Izraeli konali aj protesty – rodiny obetí a bývalých rukojemníkov opäť požadujú nezávislú vyšetrovaciu komisiu, ktorá by preverila, ako mohlo k bezpečnostnému zlyhaniu z 11. septembra pre Izrael vôbec dôjsť. Demonštranti sa zhromaždili aj pred domami vysokopostavených politikov. Premiér Benjamin Netanjahu doteraz odmieta akúkoľvek osobnú zodpovednosť a namiesto nezávislého vyšetrovania zverejnil len upravené vládne dokumenty. Podľa prieskumu Izraelského inštitútu demokracie pritom až 68 percent židovských Izraelčanov priznáva, že udalosti zo 7. októbra výrazne ovplyvnia ich rozhodnutie vo voľbách, ktoré krajinu čakajú o dvadsať dní. Zdroj: Haaretz
Zatiaľ čo v Izraeli ľudia mlčky stáli pri pamätníkoch, z druhej strany hranice bolo počuť výbuchy. Práve v deň výročia totiž izraelská armáda opäť udrela na Pásmo Gazy. Nemocnica Šífá hlásila dvoch mŕtvych, medzi nimi aj dobrovoľníka civilnej obrany, ktorý sa podľa stanice al-Džazíra pokúšal evakuovať zranených po streľbe v Džabálijí. Armáda útok potvrdila, podrobnosti však neposkytla. Pripomína to, že prímerie, ktoré platí už rok, je stále len krehké – bojuje sa ďalej, aj keď v menšom rozsahu ako počas otvorenej vojny. Zdroj: Aktuality.sk
Teraz k číslam, ktoré sú za tými tromi rokmi skryté a ktoré je ťažké si predstaviť naraz. Na izraelskej strane zomrelo pri útoku 1200 ľudí, 251 bolo unesených. Na palestínskej strane si izraelská vojenská odveta podľa tamojších zdravotníckych úradov vyžiadala vyše 74-tisíc obetí. Mesto Rafah, ktoré kedysi obývalo takmer štvrť milióna ľudí, je podľa satelitných záberov prakticky zrovnané so zemou – izraelská armáda tam búranie budov nezastavila ani počas prímeria. Dve tretiny Gazy zostávajú pod izraelskou kontrolou, zvyšok drží Hamas, kde takmer dva milióny ľudí žijú v stanoch a vybombardovaných domoch.
Hamas sa doteraz úplne neodzbrojil a jeho budúcnosť v Gaze nie je jasná – presne to je dôvod, prečo sa dá povedať, že vojna vlastne nikdy naozaj neskončila, len zmenila podobu. Izrael odmieta stiahnuť vojská, kým sa Hamas kompletne neodzbrojí, Hamas tvrdí, že na postupné odzbrojenie pristúpil, ale neurobí to, kým trvajú izraelské útoky. Len od vlaňajšieho prímeria zomrelo v Gaze podľa tamojších úradov vyše 1400 Palestínčanov, na izraelskej strane prišlo o život päť vojakov.
Do tohto napätého výročia vstúpil aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý zopakoval, že Nemecko stojí pevne pri Izraeli, no zároveň varoval pred rastúcim antisemitizmom doma a vyjadril podporu myšlienke palestínskeho štátu popri Izraeli. Jeho slová ukazujú, aké rozdelené zostáva aj medzinárodné spoločenstvo – na jednej strane bezpodmienečná solidarita s obeťami útoku, na druhej rastúce obavy z toho, čo sa v Gaze odohráva ďalej. Zdroj: TERAZ.sk
Tri roky po tom hroznom rannom útoku teda Izrael nestojí na konci príbehu, ale niekde uprostred. Rukojemníci sú doma, no otázka zodpovednosti zostáva nezodpovedaná. Gaza je v troskách, prímerie je krehké a voľby o dvadsať dní rozhodnú, kam sa krajina pohne ďalej. Ako to vystihla jedna z pozostalých matiek, ktorej syn zahynul pri obrane kibucu Be'eri: ako si môžeme byť istí, že sa to nestane znova, ak sa nikto nepýta a nevyšetruje?