Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner majú v nedeľu odcestovať do Moskvy a následne do Kyjeva, aby pokračovali v sprostredkovaní mierových rozhovorov o ukrajinskej vojne. Ide o dvojicu, ktorá v predchádzajúcich mesiacoch opakovane figurovala ako kľúčový americký kanál smerom k Kremľu aj k ukrajinskému vedeniu, informuje Politico Europe.
Cesta prichádza len niekoľko dní po tom, čo Moskvu navštívil riaditeľ CIA John Ratcliffe – krok, ktorý sa dal čítať ako signál, že Washington sa snaží otvoriť priamy kanál na najvyššej úrovni ruských bezpečnostných zložiek. Podľa analýzy Washington Post však táto vzácna návšteva Putina nepresvedčila zastaviť vojenskú kampaň. Naopak, ruský prezident po stretnutí útoky na Ukrajinu ešte zintenzívnil, čo podľa denníka mohlo paradoxne utvrdiť ruské vedenie v presvedčení, že vojenské víťazstvo je stále na dosah Washington Post.
Prečo je to dôležité
Diplomacia okolo ukrajinskej vojny sa už dlhé mesiace pohybuje v kruhu – rokovacie misie, signály o ochote k prímeriu, a následne opäť eskalácia na bojisku. Fakt, že sa do hry vracajú Witkoff a Kushner, ukazuje, že americká administratíva stále považuje osobné, neformálne kanály za efektívnejšie než formálne diplomatické štruktúry. Zároveň to však signalizuje, že doterajšie kolo rokovaní – vrátane návštevy šéfa CIA – neprinieslo prielom.
Kľúčová je aj postupnosť krokov: najprv Moskva, potom Kyjev. Toto poradie môže naznačovať, že Washington aktuálne vníma Rusko ako stranu, s ktorou treba najprv dohodnúť rámec, ktorý sa až následne bude prezentovať Ukrajine. Takýto prístup dlhodobo vyvoláva obavy v Kyjeve aj medzi európskymi spojencami, že sa môžu ocitnúť pred hotovou vecou namiesto toho, aby boli rovnocennou stranou rokovaní.
Eskalácia útokov zo strany Ruska tesne pred plánovanou návštevou zároveň vysiela jasný odkaz: Kremeľ nechce vyjednávať z pozície oslabenia. Naopak, snaží sa demonštrovať vojenskú iniciatívu ako vyjednávaciu kartu pred tým, než americkí predstavitelia dorazia so svojimi návrhmi. Táto taktika – tvrdý úder tesne pred rokovaniami – nie je v ruskej diplomacii nová a objavovala sa aj v predchádzajúcich kolách rozhovorov.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré je priamym susedom Ukrajiny a členom EÚ aj NATO, majú tieto vyjednávania bezprostredný dosah. Akékoľvek posuny v americko-ruských rozhovoroch – smerom k prímeriu, alebo naopak k ďalšej eskalácii – sa premietajú do bezpečnostnej situácie v regióne, do cien energií aj do utečeneckej dynamiky, s ktorou sa Slovensko vyrovnáva už od roku 2022.
Slovenská vláda dlhodobo zdôrazňuje potrebu mierového riešenia konfliktu, no zároveň sa v uplynulých týždňoch dostala do sporu s partnermi v EÚ pre svoj postoj k sankciám voči Rusku. V kontexte prebiehajúcich americko-ruských rozhovorov nadobúda táto pozícia nový rozmer – ak by sa totiž rysovala dohoda medzi Washingtonom a Moskvou, mohlo by to zmeniť aj rovnováhu síl v rámci európskej diskusie o sankčnej politike, kde je Slovensko momentálne osamotené.
Zároveň platí, že akékoľvek zintenzívnenie bojov namiesto ich utlmenia zvyšuje neistotu na energetických trhoch práve v období, keď Slovensko vstupuje do vykurovacej sezóny s historicky najprázdnejšími zásobníkmi plynu. Diplomatický vývoj okolo Moskvy a Kyjeva teda nie je len geopolitickou správou zo vzdialeného frontu – priamo sa dotýka aj toho, či a ako výrazne porastú ceny energií na Slovensku v nasledujúcich mesiacoch.
Otázkou zostáva, či návšteva Witkoffa a Kushnera prinesie posun, alebo pôjde len o ďalšiu kapitolu v sérii stretnutí bez hmatateľného výsledku. Doterajší priebeh – vrátane epizódy s Ratcliffom – naznačuje, že Kremeľ si zatiaľ drží pozíciu silnejšieho hráča a nemá dôvod ustupovať skôr, než uzná za vhodné.