Predstavte si, že vám niekto povie: buď mi urobíš láskavosť, alebo prestanem obchodovať s tvojimi susedmi. Presne takto pôsobí najnovší výrok Donalda Trumpa, ktorý sa rozhodol tlačiť na nezávislú centrálnu banku spôsobom, aký sme tu už dlho nevideli.
Čo sa stalo
Americký prezident tento týždeň verejne vyhlásil, že Federálny rezervný systém (Fed) musí znížiť úrokové sadzby. Ak sa tak nestane, hrozí, že USA zastavia obchod s krajinami, ktoré majú voči Amerike obchodný prebytok – teda s ktorými Spojené štáty vykazujú deficit. Znie to ako vydieranie? Mnohí to tak aj vnímajú. Zdroj: CNBC
Táto hrozba prichádza v čase, keď americká ekonomika prekvapivo posilnila – v auguste pribudlo 162-tisíc nových pracovných miest, čo je číslo, ktoré prevýšilo očakávania analytikov. Zverejnili ho tesne pred tým, ako sa Fed má rozhodnúť o úrokových sadzbách. Zdroj: Financial Times
Zaujímavé je, že silné dáta z trhu práce by za normálnych okolností boli argumentom PROTI zníženiu sadzieb – centrálne banky totiž znižujú sadzby väčšinou vtedy, keď sa ekonomika spomaľuje a potrebuje podporu. Trump ale ide inou cestou a svoju požiadavku formuluje ako politickú, nie čisto ekonomickú.
Prečo je to problém
Skúsení ekonómovia, ktorých cituje MarketWatch, upozorňujú, že Trumpova hrozba môže spôsobiť šok pre celú americkú ekonomiku. Fed je totiž nezávislá inštitúcia práve preto, aby jej rozhodnutia neboli podriadené politickým záujmom jednotlivých prezidentov. Keď hlava štátu verejne podmieňuje obchodnú politiku rozhodnutiami centrálnej banky, narúša sa dôvera v to, že hospodárska politika krajiny funguje na základe pravidiel, nie osobných rozmarov.
Ak si predstavíte, že ste investor niekde v Európe alebo v Ázii, takáto neistota vás nemusí príliš tešiť. Obchodné vzťahy fungujú najlepšie vtedy, keď sú predvídateľné. Keď sa zrazu objaví hrozba, že USA môžu zo dňa na deň zastaviť obchod s ktoroukoľvek krajinou len preto, že centrálna banka neurobila to, čo si prezident želá, prestávate vedieť plánovať dopredu.
Pripomeňme, že podobné manévre sme už u Trumpa videli aj v minulosti – rétoriku o clách používal ako nástroj nátlaku pri viacerých príležitostiach. Tentokrát je ale nezvyčajné, že terčom nie je zahraničná vláda, ale vlastná centrálna banka, ktorej nezávislosť je jedným zo základných pilierov dôveryhodnosti amerického dolára ako svetovej rezervnej meny.
Čo to znamená pre Slovensko
Môžete si povedať, že je to len americký vnútropolitický spor, ktorý sa nás netýka. Realita je iná. Slovensko je malá, exportne orientovaná ekonomika, silne prepojená s globálnymi obchodnými tokmi cez Európsku úniu. Ak sa Trump rozhodne skutočne zasiahnuť do obchodu s krajinami, ktoré majú voči USA prebytok – a EÚ medzi ne patrí – dotkne sa to aj slovenských firiem, ktoré vyvážajú do Ameriky autá, komponenty či iné produkty.
Slovenská ekonomika navyše už teraz spomaľuje, ako sme videli pri poslednom raste HDP o iba 0,8 percenta v druhom štvrťroku. Ak by sa k tomu pridala ešte neistota z globálnych obchodných vzťahov spôsobená politickým tlakom na Fed, mohlo by to znamenať ďalší vietor do plachiet už aj tak krehkého rastu.
Záver je jednoduchý, aj keď nie príjemný: keď sa americký prezident hrá s pravidlami hry vo vlastnej krajine, otrasy pociťujú aj ekonomiky vzdialené tisíce kilometrov. Slovensko medzi ne patrí.