Predstavte si, že žijete v meste s troma miliónmi ľudí a zrazu vám niekto jeden po druhom vyraďuje mosty, po ktorých chodíte do práce, k rodine, na nákup. Presne to sa od štvrtka deje obyvateľom Kyjeva. V sobotu ráno dostali Ukrajinci ďalšiu ranu – ruský dron s prúdovým pohonom zasiahol Severný most cez rieku Dneper, len deň potom, čo bol opakovane zasiahnutý Južný most.
Čo sa presne stalo
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval na Telegrame, že útok poškodil vozovku aj trolejové vedenie na Severnom moste. „Doprava cez most z ľavého brehu na pravý breh je momentálne blokovaná,“ napísal krátko po údere. Ukrajinské letectvo pritom vydalo varovanie pred blížiacim sa dronom už okolo 6:37 ráno miestneho času – o pár minút nato sa nad mestom ozvali silné výbuchy.
Na miesto okamžite vyrazili záchranári, opravárenské čaty aj statici, ktorí majú preveriť, či most vôbec unesie ďalšiu prevádzku. Mestský dopravný podnik Kyivpastrans hlásil výpadky na desiatkach autobusových aj trolejbusových liniek – čísla 21, 73, 101, 114 a trolejbusy 29, 30, 31 a 47 museli obchádzať cez Podilský most, smerom na stanicu metra Poštová площа. Pre bežného Kyjevčana to znamená jediné: cesta do práce, ktorá trvala dvadsať minút, sa dnes môže natiahnuť na hodinu aj viac Kyiv Post.
Mosty, ktoré dosiaľ neboli cieľom
To, čo robí tieto útoky výnimočnými, nie je len ich frekvencia, ale fakt, že idú po cieľoch, na ktoré Rusko predtým neútočilo. Južný most, jeden z ôsmich spájajúcich východnú a západnú časť Kyjeva, bol od štvrtka zasiahnutý opakovane – poškodené boli vozovka, piliere aj bariérové systémy chrániace vstupy do metra. Úrady ho museli úplne uzavrieť a obmedziť premávku aj na ďalšom moste, čo v piatok spôsobilo mohutné kolóny áut a autobusov po celom meste. Ľudia hľadali náhradné trasy, niektorí museli dokončiť cestu pešo BBC.
Podľa BBC môže práve toto zameranie na dosiaľ nedotknuté mosty znamenať novú fázu ruských útokov na ukrajinskú metropolu. Pred inváziou vo februári 2022 žila na ľavom, východnom brehu Dnepra približne tretina z troch miliónov obyvateľov Kyjeva. Drvivá väčšina z nich ale pracuje na pravom brehu, kde sídlia vládne inštitúcie aj väčšina firiem – takže keď vypadnú mosty, nefunguje v podstate celé mesto.
Starosta Kličko to po krízovom zasadnutí mestskej obrannej rady zhrnul slovami, že Kyjev je vo „veľmi dramatickej situácii“, keďže Moskva systematicky ničí „kritickú infraštruktúru, logistiku, bývanie“ a ďalšie dôležité zariadenia. Vyhlásil, že hlavné mesto by malo prejsť na vojnový režim fungovania.
Prúdové drony a stupňovanie útokov
Za útokmi stoja najmä rýchle drony s prúdovým pohonom, ktoré sú pre ukrajinskú protivzdušnú obranu podstatne ťažšie zostreliteľné než klasické iránske Shahedy. Sobotňajší úder na Severný most navyše prišiel len pár hodín po tom, čo koordinovaný ruský útok balistickými raketami a dronmi zasiahol Kyjev v noci – zahynul pri ňom jeden človek a ďalší dvaja boli zranení. Padajúce trosky rakiet spôsobili požiare v nebytových priestoroch v mestských častiach Svjatošynskyj a Obolonskyj, horela aj garážová plocha Kyiv Post.
Vojna, ktorá sa začala ruskou inváziou vo februári 2022, sa dosiaľ z veľkej časti odohrávala na pozemných frontoch na východe krajiny. Kyjev bol do veľkej miery ušetrený toho spustošenia, aké videli mestá pri fronte. Teraz sa to mení – a obyvatelia hlavného mesta si na vlastnej koži overujú, aké krehké je mestské fungovanie, keď vypadne čo i len jeden z ôsmich mostov cez rieku.
Moskva podľa doterajších vyhlásení popiera, že by systematicky cielila na civilistov, a svoje údery zdôvodňuje ako odvetu za ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Fakty na zemi – uzavreté mosty, zablokovaná doprava, obete medzi civilistami – však hovoria o niečom inom: o cielenom tlaku na každodenný život v meste, ktoré sa dlhé roky vojny snažilo fungovať čo najnormálnejšie.