Turecký minister zahraničia Hakan Fidan počas návštevy Damasku ostro skritizoval Izrael a obvinil ho z toho, že sa snaží destabilizovať Sýriu. Vyhlásenie prišlo po tom, čo izraelské letectvo minulý mesiac zaútočilo na opustenú vojenskú leteckú základňu Abu Duhur. Podľa izraelských predstaviteľov mal úder zabrániť tomu, aby na tomto mieste boli rozmiestnené turecké jednotky. Ankara tvrdenie o plánovanom nasadení vojska popiera.
„Práve keď Sýria ponúka regiónu a svetu toľko nádeje, zrazu sa objavuje aktér, ktorý sa snaží krajinu destabilizovať. Poznáte meno toho aktéra: Izrael,“ vyhlásil Fidan na spoločnej tlačovej konferencii so svojím sýrskym náprotivkom Asaadom al-Šaibaním. Podľa tureckého ministra predstavuje politika, ktorú Izrael v regióne presadzuje, najvážnejšiu prekážku pozitívneho vývoja v Sýrii, pričom útok na základňu Abu Duhur označil za jeden z posledných príkladov tohto správania. Zdroj: Jerusalem Post
Sýrsky minister zahraničia Šaibani sa k obvineniam pripojil a tvrdil, že útok „vyslal deštruktívne posolstvo namierené proti budovaniu sýrskeho štátu“ bez akéhokoľvek legitímneho alebo právneho zdôvodnenia. Zároveň však uistil, že incident nijako neovplyvní vzťahy medzi Damaskom a Ankarou.
Pozadie: Ankara posilňuje vplyv v povojnovej Sýrii
Turecko v posledných mesiacoch výrazne rozšírilo svoju prítomnosť a vplyv v Sýrii pod vedením prezidenta Ahmeda al-Šarau. Podľa slov sýrskeho ministra zahraničia dosiahli Ankara a Damask približne štyridsať dohôd a memoránd o porozumení, ktoré prepájajú 22 sýrskych ministerstiev a vládnych agentúr s ich tureckými partnermi. Očakáva sa aj čoskorá návšteva tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Sýrii.
Izraelský analytik Efraim Inbar pre Jerusalem Post uviedol, že Izrael by v skutočnosti profitoval zo stabilnej sýrskej vlády schopnej kontrolovať vlastné hranice a prípadne sa stať „partnerom pre mier“ – podobne, ako si to Izrael predstavuje v prípade Libanonu, kde chce vidieť vládu dostatočne silnú na to, aby čelila iránskemu vplyvu. Zároveň však pripustil, že slabý štát oslabený vnútornými bojmi a milíciami predstavuje pre Izrael menšiu hrozbu, pretože nedokáže sústrediť pozornosť a zdroje na konflikt s ním. „Izrael má pri svojich susedných štátoch dilemu,“ priznal Inbar.
Podľa neho Fidan preceňuje mieru, do akej môže Jeruzalem ovplyvňovať, ako sa budujú alebo rozpadajú susedné štáty. Napriek tomu rastúci turecký vplyv v Sýrii, vrátane prítomnosti tureckých síl, predstavuje pre Izrael podľa Inbara reálne riziko. Poukázal pritom na to, čo označil za „nenávisť šírenú Erdoganom“, ako aj na vyjadrenia tureckých predstaviteľov o ambíciách jedného dňa spravovať Jeruzalem. Tieto signály podľa neho svedčia o „neo-islamistickej a neo-osmanskej motivácii“ Ankary, ktorú Izrael nemôže ignorovať.
„Naučili sme sa, že sa nesnažíme destabilizovať alebo budovať režimy. Zmena režimu nie je jednoduchá vec,“ dodal Inbar. „Sledujeme, aké schopnosti sa tam rozvíjajú a čo predstavitelia hovoria, a snažíme sa minimalizovať riziká, ktoré to pre Izrael predstavuje.“
Čo to znamená pre Slovensko
Spor medzi Tureckom a Izraelom o budúcnosť Sýrie je súčasťou širšej mocenskej rekonfigurácie na Blízkom východe, ktorá prebieha po páde Baššára al-Asada. Pre Slovensko ako člena EÚ a NATO má vývoj v regióne nepriamy, no reálny dosah – väčšia stabilita alebo naopak eskalácia v Sýrii ovplyvňuje migračné toky smerom do Európy, bezpečnosť dodávateľských trás energií aj postavenie Turecka ako spojenca v NATO, ktorého záujmy sa čoraz častejšie rozchádzajú so záujmami Izraela, s ktorým má Slovensko tiež diplomatické a obchodné vzťahy. Zároveň ide o ďalší príklad toho, že sýrska otázka zostáva otvorená a nestabilná napriek zmene režimu v Damasku, čo je dôležité sledovať aj z pohľadu bezpečnostnej politiky EÚ voči regiónu.