Správy, ktoré dávajú zmysel.

Zahraničie Redakcia Depeša · · 3 min čítania

Nobelovu cenu za chémiu získali Henri Kagan a Kenso Soai

Švédska akadémia vied ocenila Francúza a Japonca za rozlúsknutie viac ako storočnej chemickej záhady zrkadlových molekúl.

Témy: USA Európska únia Donald Trump Doprava Energetika Zdravie Veda Technológie Umelá inteligencia

Nobelova cena za chémiu 2026 má mená. Henri B. Kagan. Kenso Soai.

Oznámenie prišlo v stredu zo Štokholmu. Vyhlásila ho Kráľovská švédska akadémia vied. Dôvod: objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze.

Znie to zložito. Podstata je jednoduchšia.

Mnohé molekuly existujú v dvoch variantoch. Sú si navzájom zrkadlovým obrazom. Ako ľavá a pravá ruka. Živé organizmy si však vyberajú len jednu z týchto foriem. Tomuto javu sa hovorí homochiralita.

Prečo sa to deje? Chemici si s touto otázkou lámali hlavu viac ako sto rokov.

„Henri Kagan a Kenso Soai priniesli riešenie chemickej záhady starej vyše storočie: ako môže homochiralita vzniknúť spontánne,“ uviedol predseda Nobelovho výboru pre chémiu Heiner Linke. Podľa neho sú chemické reakcie, ktoré dvojica vyvinula, „spektakulárne“. Zdroj: Die Welt

Kto sú laureáti?

Henri Kagan. Francúz. Pôsobí na Université Paris-Sud v Orsay.

Kenso Soai. Japonec. Pôsobí na Tokijskej univerzite vedy.

Soai sa o výhre dozvedel počas nákupu neďaleko domova. Nobelov výbor ho zastihol telefonicky.

Prečo je to dôležité? Objavy dvojice majú priamy dosah na vývoj liekov. Farmaceutický priemysel potrebuje vyrábať presne tú verziu molekuly, ktorá funguje v ľudskom tele. Nesprávna zrkadlová forma môže byť neúčinná. Alebo dokonca škodlivá. Zdroj: France 24

Odmena. Dvanásť miliónov švédskych korún. Približne 1,2 milióna dolárov. Suma sa delí medzi laureátov.

Nobelova nadácia tento rok odmenu zvýšila o milión korún. Dôvod: 125. výročie ceny.

Tohtoročný ročník má aj iné prvenstvo. Mená laureátov vo fyzike, chémii a ekonómii prvýkrát v histórii vyhlasuje žena. Belgičanka Ellen Moons sa na začiatku roka stala generálnou tajomníčkou Kráľovskej švédskej akadémie vied. Prvá žena v tejto funkcii od založenia akadémie v roku 1739. Zdroj: Die Welt

Ako vyzeral zvyšok týždňa?

Pondelok: medicína. Cenu dostali Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel. Za objavy v optogenetike. Metóda ukazuje, ako nervové bunky formujú spomienky, emócie a správanie.

Utorok: fyzika. Belgicko-americký vedec Francis Halzen. Ocenenie za projekt IceCube na južnom póle. Obrovský detektor neutrín zabudovaný v antarktickom ľade.

Streda: chémia. Kagan a Soai.

Štvrtok je na rade literatúra. V piatok Nórsky Nobelov výbor vyhlási mierovú cenu. Tá tento rok priťahuje mimoriadnu pozornosť pre tlak amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý o ocenenie dlhodobo verejne usiluje.

Ekonomická cena príde na rad v pondelok.

Od roku 1901 cenu za chémiu získalo 198 rôznych výskumníkov. Dvaja z nich dvakrát. Medzi laureátkami bolo doteraz osem žien. Patrí medzi ne Marie Curie z roku 1911. Aj dvojica Emmanuelle Charpentier a Jennifer Doudna, ocenené v roku 2020 za vývoj génovej nožnice.

Minulý rok cenu dostali traja vedci za molekulárne štruktúry schopné zachytávať veľké množstvo plynu. Základ pre budúce technológie zachytávania skleníkových plynov zo vzduchu alebo získavania vlhkosti z púštneho prostredia.

Napísala umelá inteligencia zo zdrojov uvedených v texte. Redakcia články prechádza priebežne a chyby opravuje. Chybu nám nahláste na [email protected].

Zdieľať: Facebook X WhatsApp

Mohlo by vás zaujímať

← Späť na hlavnú stránku