Predstavte si, že tri dni mlčíte, hoci vás niekto denne bije. Presne také rozhodnutie urobil Volodymyr Zelenskyj, keď na žiadosť Washingtonu nariadil ukrajinskej armáde pozastaviť útoky na ruské rafinérie. A presne také rozhodnutie teraz odvolal slovami, ktoré znejú ako vyčerpaný výdych: „Zákaz už neplatí. Končíme.“
Čo sa stalo
Vo štvrtok nad ránom zasiahli ukrajinské drony rafinériu v ruskej Riazanskej oblasti, ktorú vlastní spoločnosť Rosneft. Miestny gubernátor Pavel Malkov na Telegrame potvrdil požiar a poškodenie skladu pri ďalšom zásahu, podrobnosti ale nezverejnil. Podľa agentúry Reuters išlo o prvý ukrajinský úder na energetické zariadenie od chvíle, čo americký prezident Donald Trump v nedeľu oznámil takzvané energetické prímerie medzi Moskvou a Kyjevom. Ani jedna zo strán túto dohodu oficiálne nepotvrdila, no Ukrajina si ju napriek tomu tri dni odporúčane dodržiavala.
Zelenskyj v rozhovore pre Financial Times povedal, že trpezlivosť mu došla. „Blok na útoky na rafinérie je preč. Končíme,“ citoval ho denník. Podľa jeho slov Ukrajina počas prestávky nestrieľala, no Rusko napriek tomu pokračovalo v útokoch na ukrajinskú elektrickú sieť a za uplynulý týždeň pri nich zahynulo vyše sto ľudí. Zdroj: The New York Times
Všimla som si jednu vec, ktorá sa v tejto správe ľahko stratí medzi číslami a názvami rafinérií – Zelenskyj nehovorí len o vojenskej taktike. Hovorí o pocite zrady. Na otázku, či sa cíti podvedený Trumpovým prístupom, odpovedal krátko: „Naozaj, áno.“ A hneď dodal, že dôležitejšie než jeho osobné emócie je prežitie Ukrajiny a strategický vzťah s USA. To je veta, ktorá veľa napovie o tom, v akej pozícii sa ukrajinský prezident momentálne nachádza – musí si vybrať slová opatrne, aj keď je nahnevaný.
Pozadie a kontext
Celá situácia sa začala tým, že Trump sa snažil pred blížiacimi sa americkými voľbami znížiť ceny nafty a benzínu doma. Uzavrel s Ruskom dohodu o dovoze ruskej nafty a následne žiadal, aby Ukrajina prestala útočiť na ruské rafinérie – práve tie totiž podľa šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej financujú ruskú vojnovú mašinériu. „Väčšina finančných prostriedkov na vedenie tejto vojny pochádza z ropy,“ povedala Kallasová pre Euronews a dodala, že útoky na rafinérie sú z pohľadu medzinárodného práva legitímnou sebaobranou Ukrajiny. Zdroj: Webnoviny/SITA
Podľa ukrajinského ministerstva obrany Kyjev len v septembri zasiahol dvanásť veľkých rafinérií a od začiatku vojny ukrajinské drony údajne napadli 27 z 32 veľkých ruských rafinérií, niektoré aj viackrát. Je teda jasné, že ide o jeden z hlavných ukrajinských nástrojov, ako tlačiť na ruskú ekonomiku.
Záujem ale nie je len o ropu. Zelenskyj tvrdí, že počas trojdňovej pauzy Ukrajina prišla o prístup k americkým systémom včasného varovania pred balistickými raketami a že sa spomalilo satelitné pripojenie Starlink, ktoré ukrajinská armáda využíva na bojisku. Poradca prezidenta pre obrannú technológiu Serhij Beskrestnov napísal na Telegrame, že spoločnosť SpaceX obmedzila rýchlosť terminálov bez upozornenia ukrajinskej armády a že to „nemôže byť náhoda“. Elon Musk na to reagoval tvrdením, že vojenskú verziu Starlinku – Starshield – vlastní a riadi americká vláda, takže zodpovednosť nie je na jeho strane. Zdroj: NBC News
Medzitým Rusko v noci na štvrtok vyslalo na Ukrajinu 580 dronov, z ktorých ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 536. Útok na Kirovohradskú oblasť si vyžiadal najmenej tri obete na životoch a šesť zranených, pričom podľa miestneho gubernátora Andrija Rajkoviča bolo zasiahnutých 26 rôznych lokalít vrátane obytných domov. Je ťažké hovoriť o prímerí, keď takéto čísla padajú uprostred neho.
Zelenskyj navyše naznačil, že sa obáva ďalších obchodných dohôd medzi Washingtonom a Moskvou. „Otázkou bude, kedy príde ďalšia dohoda. Možno to bude plyn. Určite to bude plyn,“ povedal s trpkou istotou človeka, ktorý už podobný scenár zažil. Na otázku, prečo má podľa neho Trump blízko k Putinovi, odpovedal, že americký prezident obdivuje autokratov a veľmi bohatých ľudí, ktorí dokážu zostať pri moci desiatky rokov.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre nás, bežne vzdialených od frontovej línie, je táto epizóda pripomienkou, že vojna na Ukrajine sa nedá merať len počtom kilometrov od slovenských hraníc. Ceny ropy a energií, o ktoré sa v tomto spore hrá, sa premietajú aj do slovenských peňaženiek. A spôsob, akým sa USA správajú k svojmu spojencovi – vrátane obmedzenia spravodajských informácií či satelitného pripojenia – je signálom aj pre krajiny strednej Európy, nakoľko sa dá spoľahnúť na záväzky veľkých partnerov, keď príde na skutočný tlak.