Švédsko čaká zmena vlády. V parlamentných voľbách tesne zvíťazil ľavicový blok, ktorý si podľa oficiálnych výsledkov pripísal 176 mandátov, zatiaľ čo pravicové formácie okolo doterajšieho premiéra Ulfa Kristerssona získali 173 kresiel. Rozdiel troch poslancov síce nepôsobí ako výrazné víťazstvo, vo švédskom parlamentnom systéme však stačí na zmenu väčšiny a teda aj na zostavenie novej vlády.
Čo sa stalo
Krátko po zverejnení oficiálnych výsledkov volieb oznámil Ulf Kristersson, že sa vzdáva funkcie premiéra. Ako uviedol, počas prechodného obdobia do nástupu novej vlády prevezme vedenie krajiny predseda parlamentu. Ide o štandardný postup, ktorý švédska ústava predpokladá v období medzi voľbami a formálnym vymenovaním nového premiéra. Zdroj: Le Figaro
Kristersson stál na čele vlády zloženej z pravicových a stredopravých strán, ktorá sa v posledných rokoch opierala aj o parlamentnú podporu krajnej pravice. Tesná prehra teraz otvára cestu k návratu ľavicových strán k moci po období, počas ktorého švédska politika smerovala výrazne doprava. Zdroj: Jerusalem Post
Pozadie a kontext
Švédske voľby patrili k najsledovanejším v Európe aj vzhľadom na to, že mohli rozhodnúť o tom, či sa krajná pravica po prvý raz priamo dostane do vlády. Namiesto toho sa scenár otočil opačným smerom – tesný náskok si napokon vybojoval ľavicový tábor. Rozdiel troch mandátov naznačuje, že švédska spoločnosť ostáva hlboko rozdelená a politická mapa krajiny sa v posledných rokoch výrazne polarizovala.
Výsledok volieb má význam aj z pohľadu smerovania švédskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, keďže krajina sa v posledných rokoch stala plnohodnotným členom NATO a otázka jej ďalšej role v aliancii bola jednou z tém predvolebnej kampane.
Odchod Kristerssona zároveň znamená koniec vlády, ktorá bola v Európe sledovaná aj pre svoju spoluprácu s krajne pravicovými silami – model, ktorý viacerí komentátori označovali za signál možného smerovania aj v iných severských krajinách.
Čo to znamená pre Slovensko
Zmena vlády vo Švédsku má pre Slovensko predovšetkým symbolický a politický rozmer. Švédsko patrí medzi krajiny, ktoré sú v rámci EÚ aj NATO považované za dôležitého hráča v otázkach bezpečnosti severnej Európy a Baltského mora – regiónu, kde v poslednom období pribúda bezpečnostných incidentov spojených s Ruskom. Nová vláda v Stockholme bude musieť definovať, ako chce pokračovať v doterajšom smerovaní krajiny v aliancii.
Tesný výsledok volieb je zároveň ďalším príkladom toho, ako sa politická scéna v európskych krajinách stáva rozdelenou na takmer vyrovnané bloky, čo je trend, ktorý je v poslednách rokoch citeľný aj v strednej Európe vrátane Slovenska. Sledovanie toho, ako sa nová švédska vláda vyrovná s tesnou väčšinou a či dokáže zostaviť stabilnú koalíciu, môže byť inšpiratívne aj pre domácu politickú diskusiu o fungovaní vlád v podmienkach vyrovnaných parlamentných síl.