Škola v Minabe. 150 mŕtvych. Väčšina deti.
Nezávislá vyšetrovacia misia OSN pre Irán predložila správu Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve. Záver je jasný. Americké sily sú zodpovedné za útok na Základnú školu Šadžare Tajjebe v meste Minab. Zahynulo tam vyše 150 ľudí, z toho asi 120 detí.
Vyšetrovatelia to označujú za vojnový zločin.
Čo sa stalo.
Útok sa odohral vo februári počas americko-iránskej vojny. USA podľa správy vychádzali zo spravodajskej informácie, že v budove sa nachádza vysoký iránsky vojenský veliteľ. Tú si však dostatočne neoverili.
Citujeme kľúčovú vetu zo správy: USA útočili na budovu školy, hoci si boli vedomé podstatného rizika zásahu civilného objektu, a konali bezohľadne voči možnosti, že sa to stane.
Školu vyšetrovatelia označili za jasne rozpoznateľný civilný objekt. Žiadny dôkaz o vojenskom využití nenašli.
Druhý prípad. Šport centrum v Lamerde. Útok poškodil aj okolité obytné budovy a školu. Zahynulo a zranilo sa 22 civilistov. Aj tento úder je podľa OSN nerozlišujúci a teda vojnový zločin. Americké Centrálne velenie v marci tvrdilo, že v ten deň na Lamerd žiadny úder nevykonalo.
Reakcia Washingtonu. Prezident Trump v júni vyhlásil, že školu "nikto úmyselne" nezasiahol, s odvolaním na vlastné vyšetrovanie. Predtým agentúra Reuters informovala, že interné vojenské vyšetrovanie ukázalo pravdepodobnú zodpovednosť amerických síl. Pentagón vyšetrovanie odvtedy posunul vyššie, výsledky ale nezverejnil.
A Irán?
Druhá časť správy sa venuje domácej represii. Vyšetrovatelia zistili rozsiahly a systematický útok iránskych orgánov proti civilistom počas protestov, ktoré vypukli koncom decembra. Nezákonné popravy. Mučenie. Svojvoľné zadržiavanie. Nútené zmiznutia. Tvrdé obmedzenia slobody prejavu.
Oficiálne čísla hovoria o 3 038 mŕtvych a 25-tisíc zranených. OSN tvrdí, že skutočné číslo je pravdepodobne oveľa vyššie, no nedá sa nezávisle overiť.
Teherán vinu odmieta. Hovorí o "teroristoch a výtržníkoch" platených exilovou opozíciou, USA a Izraelom.
Pozadie. Ide o najväčšiu vlnu represie od nástupu šiitskych duchovných k moci v roku 1979, tvrdia organizácie na ochranu ľudských práv. Medzi obeťami mali byť aj náhodní okoloidúci.
Prečo je to dôležité aj pre Slovensko.
Správu prevezme Rada OSN pre ľudské práva, kde má hlas aj Slovensko ako člen medzinárodného spoločenstva viazaného rovnakými dohovormi. Zistenia o americkom vojnovom zločine prichádzajú v čase, keď Washington rieši ďalšie kroky voči Iránu, vrátane pripravovaného stretnutia Trumpa s lídrami Perzského zálivu budúci týždeň v New Yorku. Slovensko sa dlhodobo hlási k dodržiavaniu medzinárodného humanitárneho práva bez ohľadu na to, kto sa ho dopúšťa – správa OSN je pripomienkou, že preverovanie porušení práva platí rovnako pre spojencov ako pre protivníkov. Ani americká, ani iránska strana zatiaľ na žiadosti Reuters o komentár nereagovali.