Predstavte si, že ráno vyjdete do ulíc svojho mesta a namiesto bežného ruchu vás privíta dym z horiacich pneumatík. Presne to sa cez víkend odohralo v sýrskom Aleppe a Damasku, keď obyvatelia zablokovali kľúčovú diaľnicu spájajúcu obe mestá. Dôvod je až bolestne jednoduchý – vláda v sobotu zvýšila cenu nafty o 40 percent na 175 sýrskych libier (asi 1,32 dolára) za liter. K tomu pridala zdraženie benzínu s oktánovým číslom 95 o 28 percent a lacnejšieho benzínu o 26 percent, plyn pre domácnosti a priemysel zdražel približne o deväť percent.
Pre niekoho možno len čísla v novinách, no pre bežného Sýrčana je to otázka prežitia. Podľa Rozvojového programu OSN dnes žije pod hranicou chudoby až 90 percent obyvateľov krajiny – pred vypuknutím občianskej vojny v roku 2011 to bola približne tretina populácie. Táto jedna štatistika hovorí viac než akékoľvek vyhlásenie politikov.
Na ulici som si predstavil taxikára Imada Abu Rasa, ktorého citoval Reuters – hovorí, že cestujúci mu už teraz nadávajú na vyššie cestovné, a pýta sa, čo bude ďalej: "Teraz zdražie aj zelenina a všetko ostatné spolu s palivom. Aké je riešenie? Kradnúť? Nemôžeme kradnúť." Práve v týchto vetách je zhustená celá tragédia krajiny, ktorá už roky balansuje na hrane kolapsu.
Demonštranti v Aleppe, ktorých citoval Yasser Salim, hovoria jasne: "Nechceme vyššie mzdy. Chceme len nižšie ceny nafty a ostatných palív." Iný z protestujúcich, Bassam al-Ali, sa obrátil priamo na prezidenta Ahmeda al-Šaru so slovami, že situácia je neudržateľná: "Hraničné priechody prinášajú milióny dolárov. Nechceme nové kruhové objazdy ani nákupné centrá. Len chceme žiť."
Pozadie tejto krízy siaha hlbšie než len k jednému rozhodnutiu vlády. Sýria je dlhodobo závislá na dovoze ruskej ropy – tento rok doviezla okolo 60-tisíc barelov denne, hoci Damask údajne oznámil Washingtonu ochotu tieto nákupy výrazne obmedziť. Lenže táto dodávka je pod čoraz väčším tlakom, pretože ukrajinské útoky na ruské rafinérie znížili produkciu a Moskva v reakcii obmedzila vývoz benzínu a nafty. Pridajme k tomu trojmesačné odstavenie najväčšej sýrskej rafinérie v Baníjase, kde prebieha prvá komplexná údržba od jej vzniku, a dostaneme dokonalú búrku nedostatku.
Hovorca ministerstva energetiky Abdulhamid Salat tvrdí, že zdraženie je len dočasné opatrenie reagujúce na vyššie globálne obstarávacie náklady a závislosť Sýrie na dovoze, pričom ceny sa môžu podľa neho v budúcnosti ešte upravovať. Fakty však hovoria inou rečou – benzín s oktánovým číslom 95 zdražel od februára už o 86 percent, nafta sa za rovnaké obdobie viac než zdvojnásobila. Pre porovnanie, referenčná ropa Brent vzrástla za rovnaké obdobie „len“ o 44 percent, z 72,48 na 104,61 dolára za barel.
Čo z toho pre nás na Slovensku vyplýva? Predovšetkým pripomienka, že energetické krízy nie sú len abstraktným pojmom z ekonomických správ – dokážu za pár týždňov rozvrátiť fungovanie celej spoločnosti. Sýria je extrémnym príkladom, ale mechanizmus je univerzálny: keď sa poruší dodávateľský reťazec ropy či plynu, najviac to odnesú tí najzraniteľnejší. Slovensko síce nie je v podobnej situácii, no vojna na Ukrajine a napätie okolo Hormuzského prielivu či Červeného mora ukazujú, že aj naša energetická bezpečnosť visí na dodávkach, ktoré môžu byť z mesiaca na mesiac ohrozené. Sýrsky príbeh je tak trochu aj varovaním, kam môže viesť dlhodobá závislosť od jedného zdroja a jedného dodávateľa.