Izrael sa po utorkových voľbách prebudil bez jasného víťaza. Exit polly troch hlavných televíznych staníc ukázali, že blok premiéra Benjamina Netanjahua a opozičný tábor bývalého náčelníka generálneho štábu Gadiho Eisenkota sú prakticky vyrovnaní, no ani jeden z nich nedosiahol hranicu 61 mandátov potrebných na vytvorenie vládnej väčšiny v 120-člennom Knesete. Televízia Kan 11 aj Channel 13 namerali tesný pomer 51:51, zatiaľ čo Channel 12 videl mierne vpredu Eisenkotov blok pomerom 52:50. Konečné oficiálne výsledky majú byť zverejnené až 4. novembra.
K volebným urnám prišlo 77,7 percenta oprávnených voličov, čo je najvyššia účasť za 27 rokov a zároveň zhruba o sedem percentuálnych bodov viac než v roku 2022. Výraznú mobilizáciu zaznamenali najmä arabské izraelské strany – Ra'am a Spoločná listina (Joint List) spolu podľa projekcií získali 17 až 18 mandátov, čo by bol ich historicky najlepší výsledok. Tieto strany nepatria formálne do žiadneho z dvoch hlavných blokov, no ich hlasy môžu v konečnom dôsledku rozhodnúť o tom, kto zostaví budúcu vládu CNBC.
Eisenkot, ktorý po zverejnení exit pollov vystúpil pred svojimi priaznivcami v Tel Avive, vyhlásenie výsledkov interpretoval ako jasné vyjadrenie nedôvery doterajšiemu premiérovi. „Verejnosť hlasovala za zmenu. Hodný líder by uznal hlasovanie ľudu o nedôvere a dnes by oznámil svoj odchod z politiky,“ povedal. Zároveň varoval Netanjahua, aby nezneužíval bezpečnostnú situáciu krajiny na politické ciele, s narážkou na možnú obnovenú vojenskú akciu voči Iránu počas obdobia neistoty pri zostavovaní vlády Daily Sabah.
Netanjahu sa bezprostredne po prvých projekciách svojim priaznivcom neprihovoril. Jeho spojenec, minister zahraničných vecí Gideon Saar, označil oslavy opozície za predčasné a pripomenul, že Likud zostáva najsilnejšou jednotlivou stranou v krajine. Sám Netanjahu počas kampane vyzýval na vytvorenie silnej pravicovej vlády a zdôrazňoval možnosť ďalšej vojenskej akcie proti Iránu po boku amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Voľby sa konali v tieni udalostí, ktoré zásadne zmenili izraelskú politiku aj spoločnosť – útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí a 251 ďalších bolo unesených, a nasledujúcich vojen v Gaze, Libanone a Iráne. Hlasovanie bolo širokou verejnosťou vnímané ako referendum o takmer dvoch dekádach Netanjahuovej dominancie v izraelskej politike od roku 2009. Jeho priaznivci mu pripisujú zásluhy za vedenie krajiny počas vojny, kritici poukazujú na jeho dlhoročný korupčný proces, spornú reformu súdnictva a vedenie vojny v Gaze, pre ktorú čelí aj zatykaču Medzinárodného trestného súdu, ktorý odmieta CNBC.
Kľúčovou otázkou nasledujúcich dní a týždňov bude postoj arabských strán. Líder strany Ra'am Mansour Abbas vyhlásil, že „náš hlas zmení vládu“, a naznačil otvorenosť spolupráci s Eisenkotom. Ten však počas kampane spoluprácu s arabskými poslancami z veľkej časti vylúčil, čo mu komplikuje cestu k väčšine. Arabské strany by napriek tomu mohli podporiť menšinovú vládu pri hlasovaniach v parlamente bez formálneho vstupu do koalície. Naopak líder Jisrael Bejtejnu Avigdor Liberman, ktorého strana je súčasťou opozičného bloku, počas kampane odmietol spoliehať sa na hlasy arabských strán.
Na krajnej pravici minister financií Becalel Smotrič a líder strany Oc ma Jehudit Itamar Ben Gvir, ktorí spolu podľa projekcií získali 13 mandátov, varovali Netanjahua pred vytvorením vlády národnej jednoty s Eisenkotom. Politológ Gideon Rahat z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme poznamenal, že práve polarizujúca kampaň Ben Gvira pomohla mobilizovať arabských voličov – čo paradoxne mohlo oslabiť pravicový blok.
Analytici upozorňujú, že výsledný patový stav môže v konečnom dôsledku hrať v prospech Netanjahua, ktorý by mohol zostať pri moci v dočasnej funkcii, kým sa bude naťahovať o zostavenie vlády. „Aj keby Eisenkotova aliancia získala viac mandátov, bez zapojenia arabských a ľavicových strán len ťažko zostaví vládnu väčšinu. Politika budúcej vlády voči Iránu, Palestínčanom aj bezpečnosti tak môže zostať nezmenená,“ uviedol Michael Feller z Geopolitical Strategy CNBC.
Izraelský politický systém je mimoriadne roztrieštený a žiadna strana v histórii Knesetu nikdy nezískala samostatnú väčšinu 61 mandátov, koalície sú preto pravidlom. Komentátor denníka Jerusalem Post pripomenul, že Eisenkot pôsobil v Netanjahuovej núdzovej vojnovej vláde po útokoch zo 7. októbra, kým z nej spolu s Bennym Gancom neodišiel v júni 2024 – čo podľa neho dokazuje, že politickí rivali dokážu v čase krízy spolupracovať Jerusalem Post. Definitívny obraz o tom, kto a s kým zostaví budúcu izraelskú vládu, by mal byť jasnejší až po zverejnení oficiálnych výsledkov budúci týždeň.