Predstavte si Paríž v sobotu popoludní. Namiesto bežného zhonu okolo Champs-Élysées stoja kordóny policajtov, vzduchom sa nesie štipľavý zápach slzotvorného plynu a na Place de la République sa tlačia tisíce ľudí s transparentmi. Presne takto vyzeral 17. október vo Francúzsku – deň, keď sa spojilo niekoľko vĺn hnevu do jednej veľkej vlny.
Začalo sa to vlastne nenápadne. Minulý mesiac vypukli protesty na stredných školách v chudobných parížskych predmestiach. Študenti sa sťažovali na chýbajúcich učiteľov a schátrané budovy. Z malej iskry sa ale rýchlo stal požiar – hnutie sa rozrástlo na celonárodný protest proti nerovnosti, nedostatočnému financovaniu verejných služieb a klesajúcej životnej úrovni. Zdroj: The New York Times
A v sobotu sa k študentom pridali ďalší – odborári, poľnohospodári aj Žlté vesty, hnutie, ktoré si pamätáme z rokov 2018 až 2020, keď Francúzsko paralyzovali protesty proti cene nafty. Organizátori hlásili takmer 1 756 "mobilizácií" po celej krajine, z toho 811 skutočných demonštrácií. Podľa odhadov polície sa na uliciach ocitlo približne 200-tisíc ľudí, z toho 40-tisíc len v Paríži. Zdroj: The Independent
Predstavte si devätnásťročnú Lolu, ktorú v Paríži oslovili novinári z Independentu. Hovorí jednoducho: bojujeme, lebo životné náklady sú neznesiteľné, lebo cena paliva je privysoká, lebo stredoškoláci sú násilne napádaní len za to, že chcú protestovať a žiadať viac učiteľov a dôstojné podmienky na učenie. V jej slovách je cítiť únavu, ktorú zdieľajú tisíce ďalších.
Bohužiaľ, pokojný protest sa v mnohých mestách zmenil na niečo iné. V Marseille horeli odpadkové koše a demonštranti sa strkali s políciou, v Paríži hádzali predmety po pamiatkach a liezli na sochy, za čo si vyslúžili slzotvorný plyn priamo pod Arc de Triomphe. Do poludnia bolo v hlavnom meste zadržaných vyše sto ľudí, napokon ich počet v celej krajine prekročil stopäťdesiat. Vnútorné ministerstvo hovorí o "silnej mobilizácii krajne ľavicových živlov", ktorých jediným cieľom je vraj vyvolávať nepokoje. Zdroj: The Independent
Ak vám toto všetko znie povedome, nemýlite sa – históriu si Francúzsko akoby opakuje. Žlté vesty vznikli v roku 2018 práve z hnevu nad cenami nafty, než sa z nich stalo širšie hnutie proti drahote a nerovnosti. Odvtedy bolo celkom ticho, pretože Macron presadil daňové úľavy v hodnote miliárd eur. Teraz sa zdá, že pokoj sa skončil.
Za celým napätím stojí aj politický kontext, ktorý sa ťažko ignoruje. Prezident Emmanuel Macron vstupuje do záverečnej fázy svojho mandátu pred voľbami v roku 2027 a zanecháva po sebe hlboko rozdelenú spoločnosť. Francúzsky dlh rastie, investori sa zbavujú francúzskych dlhopisov a výnosy sa dostali na najvyššiu úroveň za viac než dve desaťročia. Premiér Sébastien Lecornu už pred protestmi priznal, že krajina je unavená – vojny, inflácia, starosti o kúpnu silu, to všetko sa podľa neho nahromadilo do jedného momentu. Zdroj: Deutsche Welle
Tvrdý zásah polície pritom vyvoláva vlastnú kontroverziu. Počas predchádzajúcich týždňov prišiel jeden tínedžer pri výbuchu omračujúceho granátu o ruku, iný oslepol na jedno oko. Polícia pritom hlásila zranenia na svojej strane – vyše deväťsto policajtov. Nezávislý dozorný orgán teraz vyšetruje najmenej dve desiatky prípadov podozrenia z policajného násilia. Napriek tomu minister vnútra Laurent Nunez pred sobotňajšími protestmi potvrdil, že použitie omračujúcich granátov bude znovu povolené.
Čo bude ďalej, je ťažké predvídať. Vláda dúfa, že dvojtýždňové školské prázdniny, ktoré sa začali v piatok večer, utlmia aspoň študentskú časť hnutia. Krajne ľavicový líder Jean-Luc Mélenchon dáva protestujúcim verejnú podporu, krajne pravicový Jordan Bardella naopak stojí za políciou a varuje pred "dňom chaosu". Francúzsko tak vstupuje do jesene plnej neistoty – a nie je jasné, či sa z nej spamätá skôr, než k volebným urnám dorazia prví voliči.