Prípad, ktorý sa pred týždňom javil ako lokálna zdravotná udalosť v sibírskom Irkutsku, sa počas niekoľkých dní zmenil na medzinárodnú kauzu, do ktorej sa vložil aj americký prezident. Donald Trump oznámil, že bude s Vladimirom Putinom osobne hovoriť o úmrtí 28-ročnej laborantky Darji Šipilovovej, ktorá pracovala v Protimorovom inštitúte Sibíri a Ďalekého východu. Výsledky rozhovoru chce podľa vlastných slov zverejniť „pravdepodobne vo štvrtok“. Zdroj: BBC
Čo sa stalo
Žena zomrela minulý piatok na zápal pľúc „neurčenej etiológie“, ako to formulovali ruské úrady. Neoficiálne správy hovorili o tom, že sa nakazila pľúcnym morom – najzávažnejšou formou tejto choroby – buď po rozbití skúmavky s patogénom priamo v laboratóriu, alebo počas terénnej expedície do oblasti, kde sa mor prirodzene vyskytuje medzi divo žijúcimi hlodavcami. Krátko po jej smrti ruské úrady umiestnili do karantény takmer 200 ľudí v Irkutskej oblasti. Miestny predstaviteľ neskôr uviedol, že približne 60 percent z nich už bolo prepustených, pretože testy na mor vyšli negatívne. Zdroj: Globe and Mail
Ruský zdravotnícky dozor Rospotrebnadzor trvá na tom, že riziko epidémie neexistuje a že príčina zápalu pľúc nebola doteraz jednoznačne určená. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zároveň obvinil médiá, že o prípade šíria „prevažne nepravdivé informácie“, a odporučil spoliehať sa výlučne na oficiálne stanoviská Rospotrebnadzoru. Podľa agentúry Reuters sa jej novinárom nepodarilo dohľadať žiadne ruské zdroje potvrdzujúce špekulácie o druhej obeti, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach.
Prečo je to problém
Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus verejne vyzval Rusko, aby poskytlo viac informácií. Podľa neho WHO požiadala o podrobnosti k pôvodu závažného zápalu pľúc, k patogénu, ktorý vyvolal prijaté opatrenia, aj k mediálnym správam o druhom zamestnancovi so zápalom pľúc neznámeho pôvodu. „Včasné, úplné a transparentné zdieľanie informácií podľa Medzinárodných zdravotných predpisov je nevyhnutné na objasnenie protichodných správ,“ uviedol Tedros. Rovnakú požiadavku predtým zopakoval aj americký minister zahraničia Marco Rubio, ktorý podľa svojich slov naznačil, že Spojené štáty majú „prostriedky“, ako Rusku pomôcť, ak by sa situácia ukázala vážnejšia, než Moskva priznáva. Zdroj: The Hill
Problém spočíva práve v kontraste medzi ubezpečeniami ruských úradov a požiadavkami medzinárodných inštitúcií na overiteľné dáta. Pľúcny mor patrí k najnebezpečnejším infekčným chorobám – inkubačná doba môže byť podľa WHO len 24 hodín a bez včasnej liečby je ochorenie smrteľné. Baktéria Yersinia pestis, ktorá mor spôsobuje, sa prirodzene vyskytuje u hlodavcov, napríklad svišťov, práve v oblastiach Sibíri. Pripomeňme, že rovnaký patogén v 14. storočí vyhubil približne polovicu populácie Európy ako takzvaná čierna smrť. Protimorový inštitút, kde žena pracovala, bol pritom založený práve ako reakcia na epidémiu v 20. rokoch minulého storočia a funguje už viac než sto rokov.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko zatiaľ nie je priamo dotknuté, prípad sa odohráva tisíce kilometrov od našich hraníc a žiadne podozrenie na prenos nákazy mimo Ruska nebolo potvrdené. Pre krajinu, ktorá je členom WHO aj Európskej únie, je však relevantný práve spor o transparentnosť. Ak sa ukáže, že Rusko skutočne zadržiava informácie o nebezpečnom patogéne, bude to ďalší precedens v sérii prípadov, keď medzinárodné zdravotnícke inštitúcie nemajú plný prístup k dátam z ruského územia – podobne, ako to bolo pri iných zdravotných krízach v minulosti. Slovenské úrady, podobne ako ostatné členské štáty EÚ, sa budú musieť spoliehať na informácie sprostredkované cez WHO, keďže priamy prístup k vyšetrovaniu v Irkutsku nemajú.