Správy, ktoré dávajú zmysel.

Zahraničie Redakcia Depeša · · 5 min čítania

Francúzski stredoškoláci blokujú školy už tri týždne, vláda pozastavila používanie omračovacích granátov

Francúzsko zažíva najväčšie študentské nepokoje za posledné desaťročia. Po tom, čo pri zásahu polície prišiel o ruku pätnásťročný chlapec, vláda pozastavila používanie omračovacích granátov a premiér sľúbil dialóg.

Foto: LBM1948 / Wikimedia Commons (CC BY-SA 4.0)
Témy: Francúzsko Irán NATO Európska únia Požiar Kriminalita Politika Ekonomika Inflácia Energetika Ropa a plyn Umelá inteligencia

Predstavte si triedu, v ktorej chýba učiteľ matematiky, francúzštiny aj dejepisu naraz. Presne takto to podľa učiteľa Laurenta Bessiera vyzeralo na strednej škole Saint-Exupéry v parížskom predmestí Créteil, kde sa 17. septembra celé to, čo dnes hýbe Francúzskom, začalo. Hŕstka učiteľov vtedy vstúpila do štrajku, aby upozornila na nedostatok personálu. Večer sa k nim pridali študenti, ráno postavili pred bránu školy pár smetných nádob a odvtedy sa ich odkaz šíri po celej krajine.

Dnes, tri týždne od prvých protestov, hovoríme o hnutí, ktoré v utorok vyviedlo do ulíc podľa organizátorov až 450-tisíc ľudí a podľa ministerstva vnútra 256-tisíc. Viac než 500 škôl je zatvorených alebo narušených, dvadsaťštyri z nich požiar alebo vandalizmus poškodili natoľko, že zostanú zatvorené týždne – bez prezenčnej výučby tak ostáva približne 30-tisíc študentov. Oprava má podľa ministerstva školstva stáť 20 až 30 miliónov eur. Zdroj: NBC News

Ak si myslíte, že ide len o rozmaznaných tínedžerov, skúste si predstaviť triedu s pätatridsiatimi žiakmi, rozpadajúce sa steny alebo, ako to opísala jedna študentka na virálnom videu, chýbajúcu strechu nad hlavou počas hodiny. Viac ako polovica francúzskych základných a stredných škôl má podľa odborového prieskumu nedostatok aspoň jedného učiteľa, 69 percent škôl chýba aspoň jeden člen personálu. A čísla majú aj druhú tvár – francúzski pätnásťroční žiaci mali v medzinárodnom teste PISA v roku 2025 o 43 bodov horší výsledok v čítaní než ich rovesníci v roku 2015, čo je najväčší prepad spomedzi krajín OECD. Podobne klesli aj výsledky z matematiky. Zdroj: France 24

Studentská a učiteľská únia zverejnila zoznam desiatich požiadaviek – od masívneho náboru učiteľov cez zaistenie aspoň jednej zdravotnej sestry, psychológa a kariérneho poradcu na každých 500 žiakov, až po opravu chátrajúcich budov. Premiér Sébastien Lecornu sľúbil, že vláda odpovie do konca októbra, no zároveň priznal, že štát pod tlakom rozpočtového deficitu nemá veľa voľných peňazí. Namiesto konkrétnych čísel v utorok oznámil, že vo štvrtok a piatok sa vyučovanie preruší kvôli takzvanej „internej demokracii“ – školy majú zorganizovať zhromaždenia, kde si žiaci môžu vypočuť a prediskutovať. Časť učiteľov aj komentátorov to označila takmer za výsmech, podľa Le Figaro ide o „maškarádu v štýle žltých viest“, ktorá situáciu len prilieva benzín do ohňa.

Napätie vygradovalo v pondelok v meste Lens, kde počas stretu s políciou pätnásťročný chlapec zdvihol zo zeme omračovaciu granátu a výbuch mu odtrhol ruku a časť predlaktia. Minister vnútra Laurent Nunez po tomto incidente oznámil, že používanie týchto granátov pri zásahoch proti stredoškolákom pozastavuje, kým sa prípad nevyšetrí. Celkovo už polícii inšpekcia prešetruje osemnásť podobných incidentov. Organizácie na ochranu ľudských práv vrátane Amnesty International obviňujú francúzsku políciu z neprimeraného použitia sily, slzotvorného plynu aj obušok proti neplnoletým demonštrantom.

Vláda sa zároveň bráni obvineniam, že protesty zneužíva krajná ľavica – stranu La France Insoumise obviňuje z „inštrumentalizácie“ hnutia, čo opozícia odmieta. Do sporu sa paradoxne zaplietol aj Irán, ktorého ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Francúzsko z „násilného zaobchádzania“ s protestujúcimi a „rozsiahleho porušovania ľudských práv“. Paríž reagoval predvolaním iránskeho veľvyslanca pre to, čo označil za „dezinformačnú kampaň“, keďže Teherán čelí dlhodobej medzinárodnej kritike za vlastný krvavý zásah proti protestujúcim po smrti Mahsy Amini. Zdroj: France 24

Celá kríza sa odohráva len pol roka pred prezidentskými voľbami, v ktorých je podľa prieskumov favoritkou krajne pravicová Marine Le Penová. Tá už stihla vyhlásiť, že za škody napáchané počas protestov by mali zaplatiť tí, čo ich spôsobili, nie daňoví poplatníci – podobný návrh má teraz na stole aj vláda. Súčasne rastie tlak aj z finančných trhov: výnosy francúzskych štátnych dlhopisov dosiahli tento rok viacdesaťročné maximá a riaditeľ správcovskej spoločnosti Pimco označil situáciu na francúzskom dlhopisovom trhu za „kritickú“. Vláda tak bude musieť v najbližších týždňoch zároveň upokojiť nahnevaných stredoškolákov aj nervóznych investorov, a na oboje má, zdá sa, rovnako málo peňazí. Zdroj: CNBC

Hnutie sa už prelialo aj za hranice – v belgickom frankofónnom Liège vyšli do ulíc stovky študentov, ktorí protestujú proti zdražovaniu školného, a polícia tam za posledné dni zadržala vyše sto ľudí. Vo Francúzsku sa odborári chystajú na štvrtok vyhlásiť ďalší štrajkový deň, takže o tom, ako sa táto kapitola histórie francúzskeho školstva skončí, sa zrejme dozvieme až v nasledujúcich týždňoch.

Napísala umelá inteligencia zo zdrojov uvedených v texte. Redakcia články prechádza priebežne a chyby opravuje. Chybu nám nahláste na [email protected].

Zdieľať: Facebook X WhatsApp

Mohlo by vás zaujímať

← Späť na hlavnú stránku