Predstavte si to na chvíľu inak – nie ako suchú správu z volebnej noci, ale ako moment, keď si nemecká politická mapa poriadne poposúvala hranice. V nedeľu sa v Berlíne a Mecklenburgsko-Prednom Pomoransku konali krajinské voľby a výsledky by ešte pred pár rokmi znel ako science fiction. V hlavnom meste vyhrala ľavicová Die Linke, v severovýchodnom spolkovom štáte sa presadila krajná AfD tak silno, že tradičná CDU tam prvýkrát v povojnovej histórii vôbec neprekročila päťpercentnú hranicu.
Čo sa presne stalo
Die Linke skončila v Berlíne prvá so ziskom 25,7 percenta hlasov, čo je viac než dvojnásobok jej výsledku z minulých volieb. Doterajšia vládnuca CDU obsadila druhé miesto, AfD skončila tretia s približne 16 percentami – jej najlepším výsledkom v hlavnom meste vôbec. Lídrka Die Linke Elif Eralp, dcéra tureckých azylantov, teraz rokuje o koalícii so sociálnymi demokratmi a Zelenými, ktorá by jej strane po prvý raz umožnila viesť Berlín. Kampaň postavila na bytovej kríze a vysokom nájomnom, pričom Die Linke presadzuje znárodnenie veľkých bytových spoločností – nadväzuje tak na referendum z roku 2021, v ktorom Berlínčania podporili vyvlastnenie developerov s desiatkami tisíc bytov.
O poriadny kus severnejšie, v Mecklenburgsko-Prednom Pomoransku, si AfD pripísala 38,2 percenta hlasov a jasne zvíťazila. CDU tam získala len 4,9 percenta a prvýkrát v dejinách krajiny sa nedostala do krajinského parlamentu – najhorší povojnový výsledok kresťanských demokratov vôbec. Zdroj: Jerusalem Post
Pozadie a to, čo nasledovalo
Kancelár Friedrich Merz označil výsledok CDU za „katastrofu“, odmietol však úvahy o svojej rezignácii a trvá na pokračovaní plánovaných hospodárskych, daňových a dôchodkových reforiem. Koalícia CDU a SPD, ktorá krajine vládne, čelí nespokojnosti s ekonomikou a životnými nákladmi, zatiaľ čo posilňujúca AfD zvyšuje tlak na dlhoročnú politiku hlavných strán odmietať s ňou akúkoľvek spoluprácu.
Merz zašiel v svojich vyjadreniach ešte ďalej. Na tlačovej konferencii ho podľa všetkého zaskočilo najmä víťazstvo Die Linke v Berlíne – a vyhlásil, že skutočnosť, že židovský život v Nemecku už nie je bezpečný, predstavuje najvážnejšiu záťaž posledných rokov. Zdroj: Jerusalem Post
Jeho slová totiž nepadli do prázdna. V deň volieb zdieľal kandidát Die Linke Basem Said na Instagrame výzvu palestínskeho aktivistu Majeda Abusalamu, spoluzakladateľa organizácie Palästina Spricht, ktorú berlínska tajná služba označuje za extrémistickú. Abusalama nazval voľby „volebnou intifádou“ a vyzval na podporu kandidátov Die Linke vrátane Eralp. Said mu za výzvu poďakoval, informoval o tom denník Tagesspiegel. Ďalšia kontroverzia sprevádzala oslavy Die Linke po vyhlásení výsledkov, kde bol so poslancom Bundestagu Feratom Koçakom vyfotografovaný aktivista spájaný podľa výskumnej skupiny Democ s Ľudovým frontom za osvobodenie Palestíny (PFLP) – organizáciou, ktorú EÚ i nemecká Federálna kancelária na ochranu ústavy vedú ako teroristickú.
Za tejto situácie prichádza aj vyjadrenie právničky a aktivistky za ľudské práva Seyran Ates, ktorá po volebnom úspechu Die Linke kritizuje jej prepojenia na klanové kriminálne skupiny a islamistov a vyzvala Zelených aj SPD, aby proti antisemitizmu postavili jasne definovanú „múr“. Zdroj: Die Welt
Čo si z toho odniesť
Zo Slovenska sa to môže zdať ako vzdialená nemecká vnútropolitická dráma, ale v skutočnosti sledujeme niečo, čo sa dotýka aj nás. Nemecko je náš najväčší obchodný partner a politická nestabilita najsilnejšej ekonomiky Únie sa prenáša ďalej – cez investície, cez automobilový priemysel, cez celoeurópske rozhodovanie. Ak sa tradičné strany v najväčšej členskej krajine EÚ rozpadajú na okraje, mení sa aj vyjednávacia sila blokov, s ktorými musí Bratislava počítať pri hľadaní spojencov v Bruseli. A diskusia o antisemitizme a jeho prepojení na politický extrémizmus, ktorá sa v Nemecku práve rozhorela, je pripomienkou, že podobné témy sa čoraz častejšie objavujú aj v našom vlastnom politickom priestore – len o čosi tichšie.