Americké a iránske delegácie sa na okraji Valného zhromaždenia OSN po prvý raz od júla stretli prostredníctvom sprostredkovateľov a rokovania podľa dostupných informácií priniesli konkrétny návrh: Irán by bol ochotný do siedmich dní znovu otvoriť Hormuzský prieliv pre medzinárodnú lodnú dopravu, ak by Washington výmenou zmiernil vojenský tlak a zrušil blokádu, ktorá dusí iránsku ekonomiku.
Čo sa stalo
Kríza okolo Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza podstatná časť svetovej ropy, vznikla po tom, čo Irán prieliv zamínoval a začal ostreľovať prechádzajúce tankery a lode. Odpoveďou Washingtonu bola námorná blokáda, ktorá výrazne obmedzila iránsky export a prehĺbila hospodárske problémy krajiny. Teraz sa objavila ponuka - podľa vysokopostaveného iránskeho predstaviteľa by sa prieliv mohol otvoriť v priebehu týždňa, ak Washington ustúpi z vojenského nátlaku.
Americký prezident Donald Trump sa na Valnom zhromaždení OSN vyjadroval protichodne. Na jednej strane hrozil, že Irán "pošle do pekla" a nedá mu "žiadnu šancu na prežitie a žiadnu nádej na budúcu veľkosť pre budúce generácie". O pár hodín neskôr však hovoril o "veľmi dobrých" rozhovoroch s iránskou stranou. Analýza Jerusalem Post upozorňuje, že takéto protichodné signály nie sú náhodné - môžu byť súčasťou vyjednávacej taktiky, ktorú však rovnako dobre ovládajú aj Iránčania.
Pozadie a kontext
Podľa komentára pripomína iránska taktika chasidský príbeh o chudobnom mužovi, ktorému rabín poradí nasťahovať si do preplneného domu ešte viac zvierat - keď ich napokon odstráni, ten istý dom sa zrazu zdá priestranný. Inak povedané: Irán vytvoril krízu okolo Hormuzu sám, a teraz ponúka jej vyriešenie výmenou za ústupky, ktoré s pôvodným sporom - jadrovým programom a balistickými raketami - vôbec nesúvisia.
Jadrom konfliktu totiž nikdy nebol samotný prieliv, ale obohatený urán, ktorý sa Iránu podarilo zachovať, jeho jadrový program a schopnosti balistických rakiet. Ak Washington zruší blokádu výmenou za obnovenie plavby, stratí kľúčovú páku, ktorou mohol Teherán donútiť k odovzdaniu obohateného uránu a k obmedzeniam jadrového a raketového programu.
Ekonomický motív na strane USA je pritom značný - otvorenie prielivu by uvoľnilo väčšie množstvo ropy na svetový trh a znížilo ceny benzínu doma len pár týždňov pred novembrovými voľbami do Kongresu. Trump sám na Valnom zhromaždení tvrdil, že voľby "mu vôbec neprídu na um", keď ide o Irán. Problém je, že mnohé z jeho predchádzajúcich hrozieb voči Teheránu sa ukázali ako prázdne, a preto sa skepticizmus prenáša aj na jeho súčasné vyhlásenia.
Podľa izraelských spravodajských odhadov sa Irán skutočne vzdá jadrového projektu len vtedy, ak dôjde k zmene fundamentalistického režimu. Pokiaľ zostane pri moci, bude naďalej smerovať k jadrovým schopnostiam, ktoré vníma ako konečnú záruku vlastného prežitia. Blokáda pritom podľa analytikov predstavuje jednu z mála pák, ktorá drží iránsku ekonomiku pod tlakom - a jej odstránenie výmenou za dočasné upokojenie situácie by mohlo byť premárnenou príležitosťou.
Čo to znamená pre Slovensko
Hormuzský prieliv je jednou z najdôležitejších tepien svetového obchodu s ropou, takže akékoľvek riešenie krízy sa priamo dotkne aj cien pohonných hmôt na Slovensku. Trh už zareagoval - ceny ropy po piatich dňoch poklesov v stredu mierne vzrástli práve v reakcii na správy o rokovaniach medzi Iránom a USA. Ak by sa kríza vyriešila len kozmeticky, bez skutočného obmedzenia iránskeho jadrového a raketového programu, napätie na Blízkom východe by sa mohlo o pár mesiacov vrátiť v ešte akútnejšej podobe - a to by opäť znamenalo výkyvy cien energií, ktoré pociťujú aj slovenskí spotrebitelia a firmy. Slovensko ako krajina bez vlastných významných zdrojov ropy zostáva citlivé na každý vývoj v tomto regióne.
Zdroje: Jerusalem Post, CNBC, CBS News World