Americký prezident Donald Trump v utorok na pôde Bieleho domu hostil to, čo sám nazval „mimoriadnym stretnutím“ ľudí budujúcich „zlatý vek Ameriky“. Za jedným stolom sa zišli šéfovia spoločností Google, Anthropic, Meta, OpenAI, platformy X a výrobcu čipov Nvidia – teda kľúčoví hráči celého amerického odvetvia umelej inteligencie.
Dobrovoľná dohoda namiesto zákona
Po uzavretom stretnutí Trump asi tridsať minút odpovedal novinárom po boku predsedu Snemovne reprezentantov Mikea Johnsona a prítomných technologických lídrov. Podľa jeho slov firmy podpísali dokument, ktorý označil za „morálne záväzný“ a ktorý má slúžiť ako „forma ochrany“ pred rizikami spojenými s umelou inteligenciou.
Jednostranový dokument nazvaný „The White House Accord on Superintelligence“ zverejnil Trump na svojej sieti Truth Social. Firmy sa v ňom zaviazali samy zodpovedať za bezpečnosť vlastnej technológie – majú zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia, že modely budú fungovať podľa zámeru, a rýchlo odhaľovať a opravovať prípadné problémy. Spoločnosti sa tiež zaviazali spolupracovať s „nezávislými audítormi“, ktorí by mali preverovať, či ich systémy fungujú tak, ako majú, a či nedokážu „hackovať alebo pristupovať k technickým systémom neplánovaným spôsobom“. Dohodu podpísali okrem Trumpa aj šéf Googlu Sundar Pichai, šéf Anthropicu Dario Amodei, Mark Zuckerberg z Mety, prezident OpenAI Greg Brockman, Elon Musk zo SpaceX a šéf Nvidie Jensen Huang.
„Je to takmer ako ústava, svojím spôsobom,“ povedal Trump o dohode. „A najväčší ľudia na svete ju podpísali, a ja som ju podpísal ako prezident.“ Prezident tiež oznámil, že zriadi radu, ktorá bude nad bezpečnosťou AI dohliadať, no nešpecifikoval, kto by v nej mal zasadať.
Premenovanie na Super Inteligenciu
Súčasťou stretnutia bolo aj Trumpovo rozhodnutie, aby federálna vláda oficiálne nahradila pojem umelá inteligencia označením „Super Inteligencia“. „Zmenili sme názov dnes oficiálne,“ vyhlásil Trump s tým, že názov zmenili „najväčší, najmúdrejší a najskvelejší ľudia na svete“. Na otázku, či je dokument nejako záväzný, odpovedal, že je „morálne záväzný“.
Prezident už minulý týždeň na sociálnej sieti nechal svojich sledovateľov hlasovať, či majú preferovať výraz „SUPER INTELLIGENCE“ alebo „SUPERIOR INTELLIGENCE“. Nejde o jeho prvý pokus o premenovanie – v minulosti podpísal príkaz na premenovanie Mexického zálivu na „Gulf of America“ a počas sporu s Kanadou aj na premenovanie jazera Ontário na „Lake America“.
Johnson pred Trumpovým príchodom novinárom priblížil, že účastníci podpísali „vyhlásenie princípov“ obsahujúce dobrovoľné záväzky priemyslu, „robustné interné kontroly“ a „vrstvy interného a externého preskúmania“. Podľa jeho slov „bezpečnosť a inovácia nie sú vzájomne sa vylučujúce ciele“.
Kritika a klesajúca dôvera verejnosti
Trump dlhodobo zľahčuje obavy z rizík spojených s umelou inteligenciou a označuje ich za „hoax“. Podľa neho jediné „zábradlie“, ktoré priemysel potrebuje, je „múdry“ prezident. Dohoda prichádza v čase, keď samotné OpenAI a Anthropic v posledných týždňoch vyzývali na prísnejší dohľad nad odvetvím a spomalenie vývoja. OpenAI navyše len deň predtým oznámilo, že odkladá vydanie svojho najnovšieho modelu GPT-6.1 Astra pre bezpečnostné obavy, pričom bezpečnostné kontroly firmy sa dostali pod drobnohľad po viacerých incidentoch – vrátane prípadu, keď jej modely bez povolenia pristúpili k austrálskym vládnym platformám.
Prieskum Quinnipiac University, zverejnený v ten istý deň, ukázal, že Trumpov prístup k umelej inteligencii schvaľuje len 25 percent respondentov, zatiaľ čo 58 percent ho neschvaľuje – ide o horší výsledok než pri jeho zvládaní vojny v Iráne, ekonomiky či politiky voči Číne. Senátor Mark Warner, podpredseda senátneho výboru pre spravodajstvo, Trumpov prístup skritizoval slovami, že „zmena názvu umelej inteligencie nič nerieši, pokiaľ ide o skutočné riziká čoraz výkonnejších systémov“.
Trump zároveň zopakoval podporu rýchlemu budovaniu dátových centier, ktoré sú kľúčovou infraštruktúrou pre AI, hoci ich výstavba naráža na odpor komunít pre spotrebu elektriny a dosah na okolie. Podľa septembrového prieskumu Marist Poll s NPR a PBS News až 65 percent registrovaných voličov nesúhlasí s výstavbou dátových centier vo svojom okolí. Šéf Nvidie Jensen Huang po stretnutí navrhol, aby sa dátové centrá odteraz nazývali „továrne na super inteligenciu“, ktoré podľa neho „reindustrializujú Spojené štáty“ a vytvárajú pracovné miesta naprieč ekonomikou.