Spoločnosť SpaceX v pondelok ráno miestneho času vypustila zo strediska Starbase na juhu Texasu svoju najväčšiu raketu Starship. Išlo o 14. testovací let a prvý, pri ktorom sa bezpilotné plavidlo pokúsilo skutočne dosiahnuť obežnú dráhu Zeme. Štart sa uskutočnil približne o 7:46 miestneho času a raketa niesla na palube 26 satelitov novej generácie Starlink V3.
Podľa plánu mala 124-metrová raketa, ktorá sa skladá z boostera Super Heavy a vrchného stupňa Starship, absolvovať šesť obletov Zeme počas takmer desaťhodinového letu vo výške približne 275 kilometrov. Cieľom bolo počas cesty aj reálne vypustiť satelity Starlink, čo by bola pre Starship premiéra – doteraz sa lode dostali len na suborbitálnu dráhu. Let sa mal skončiť dopadom do Tichého oceánu neďaleko Chile, zatiaľ čo booster Super Heavy mal po niekoľkých minútach od štartu spadnúť do Mexického zálivu, bez pokusu o jeho zachytenie mechanickými ramenami na štartovacej veži.
Zakladateľ SpaceX Elon Musk pred štartom zdôraznil, že spoločnosť postupuje opatrne, aby zabránila prípadnému rozpadu lode nad obývaným územím. „Ak by sa loď rozpadla nad pevninou a spŕška trosiek by dopadla na ľudí, naša popularita by veľmi rýchlo klesla,“ uviedol Musk na jednom z podnikateľských samitov začiatkom septembra. Podľa jeho slov je práve preto tento let taký opatrný – nasledujúca Starship by sa už mala vracať priamo na štartovaciu plochu, kde by ju mali zachytiť obrovské mechanické ramená.
Predchádzajúcich trinásť testovacích letov od roku 2023 zostalo výlučne v suborbitálnom priestore a viaceré z nich sa skončili explóziou lode. Vývoj Starship trvá už takmer desať rokov a doteraz stál SpaceX viac ako 15 miliárd dolárov. Musk pôvodne predpokladal, že raketa dosiahne obežnú dráhu už v roku 2022, no termín sa opakovane posúval. Napriek tomu si spoločnosť drží dominantné postavenie na trhu s vesmírnymi štarmi vďaka čiastočne opakovane použiteľným raketám Falcon 9, ktoré má Starship v priebehu niekoľkých rokov nahradiť.
Starship je kľúčovou súčasťou plánov SpaceX na rozšírenie satelitnej siete Starlink, ktorá bola vo firme jediným ziskovým segmentom podnikania k druhému štvrťroku tohto roka. Spoločnosť dnes prevádzkuje okolo 11-tisíc aktívnych satelitov na obežnej dráhe, zatiaľ čo konkurenčný Eutelsat OneWeb má približne 650. Podľa Muska by Starlink mohol v budúcnosti poskytovať väčšinu internetového pripojenia vo svete, aspoň v krajinách, kde firme umožnia pôsobiť. SpaceX tento rok vstúpila na burzu v najväčšom prvotnom úpise akcií v histórii a jej hodnota sa odhaduje na približne dva bilióny dolárov.
Raketa má však aj oveľa väčší význam než len komerčné satelity. NASA počíta so Starship ako s kľúčovým prvkom programu Artemis, v rámci ktorého sa má agentúra vrátiť s astronautmi na povrch Mesiaca. Testovacia misia Artemis III je naplánovaná už na budúce leto a pôjde o zložité dokovacie manévre na obežnej dráhe medzi kapsulou Orion s astronautmi a dvoma súperiacimi pristávacími modulmi – Blue Moon od Jeffa Bezosa a Starship od Elona Muska. Následná misia Artemis IV, plánovaná najskôr na rok 2028, by už mala priniesť skutočné pristátie astronautov na Mesiaci, pričom obe firmy sa budú v úlohe pristávacieho modulu striedať.
Musk pôvodne vyvíjal Starship s cieľom dopraviť na Mars prvých osadníkov na červenú planétu. V súčasnosti sa však firma sústreďuje predovšetkým na Mesiac a na využitie rakety na hromadnú prepravu satelitov na obežnú dráhu. Popri texaskom Starbase SpaceX dokončuje aj druhé štartovacie stredisko na floridskom Kennedyho vesmírnom stredisku a plánuje tretie v štáte Louisiana.
Úspešný let by znamenal významný posun pre celý komerčný vesmírny priemysel, v ktorom si USA dlhodobo udržiavajú náskok, hoci podľa analytikov v oblasti opakovane použiteľných rakiet v poslednom čase napreduje aj čínska spoločnosť. Podľa expertky na vesmírne technológie Kathleen Curlee z Georgetownovej univerzity by z inžinierskeho hľadiska bol úspechom už len samotný dosah na obežnú dráhu a získanie dát z letu, keďže priebeh misie prináša mimoriadne zložité manévre a výpočty.