Iránski vyjednávači v katarskej Dauhe tretí deň rokujú so sprostredkovateľmi o dohode, ktorá by mala ukončiť osemmesačnú vojnu medzi Iránom na jednej strane a USA a Izraelom na strane druhej. Podľa zdrojov citovaných izraelským denníkom sa v rozhovoroch dosiahol určitý pokrok, hoci nie v kľúčovej otázke iránskeho jadrového programu. „Existuje istý optimizmus, že dohoda môže byť dosiahnutá. Stále je však čo robiť,“ uviedol jeden zo zdrojov. Iný zdroj spresnil, že pokrok sa týka skôr harmonogramu prípadnej implementácie dohody než samotného jadrového sporu.
Katarskí sprostredkovatelia v posledných dňoch zintenzívnili nepriamu diplomaciu medzi Washingtonom a Teheránom, a to uprostred obáv z možnej vojenskej eskalácie po amerických midtermových voľbách. Iránska delegácia pricestovala do Dauhy na niekoľko dní rokovaní koordinovaných s Washingtonom po intenzívnych konzultáciách v Teheráne. Diskusie sa podľa dostupných informácií sústreďujú na návrhy na zmiernenie napätia vrátane dvojdňového rámca na opätovné otvorenie strategicky dôležitého Hormuzského prielivu a obnovenie širších mierových rokovaní. Zdroj: Jerusalem Post
Aj napriek diplomatickému úsiliu zostávajú medzi oboma stranami výrazné rozdiely. Teherán požaduje, aby Washington pred riešením obmedzení jadrového programu zrušil nedávne sankcie, obnovil výnimky na vývoz ropy, znížil svoju vojenskú prítomnosť v regióne a ukončil blokády prístavov. Naproti tomu americkí predstavitelia po nedávnom kontakte viceprezidenta JD Vancea s iránskym bezpečnostným šéfom Mohsenom Rezaeiom trvajú na tom, že akákoľvek komplexná dohoda musí riešiť jadrové otázky už od začiatku.
Americký prezident Donald Trump sa v nedeľu vyjadril, že rokovania „idú dobre, ale Iránčania nie sú veľmi spoľahliví. Dohodnú sa a potom cúvnu.“ Dodal tiež, že existuje „jedno alebo dve miesta“ v iránskom jadrovom programe, ktoré USA potrebujú riešiť. Zdroj oboznámený so situáciou zároveň potvrdil, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu telefonoval v sobotu s Trumpom, a to len niekoľko dní po tom, čo Trump dostal od veliteľa CENTCOM admirála Brada Coopera brífing o vojenských možnostiach proti Iránu. Iránsky podpredseda parlamentu Ali Nikzad medzitým vyhlásil, že Irán nemá v úmysle rokovať o svojom jadrovom programe bez ohľadu na tlak, ktorý naň je vyvíjaný.
Odborník na iránsku problematiku Raz Zimmt z Inštitútu pre národné bezpečnostné štúdie (INSS) pre Jerusalem Post uviedol, že obe strany momentálne potrebujú niečo od tej druhej, čo sa nedá vrátiť späť, pričom ani jedna nie je ochotná urobiť to, čo by predstavovalo nezvratný ústupok. „Američania sú pripravení zrušiť námornú blokádu a časť sankcií, keďže tieto opatrenia možno znovu zaviesť, a na oplátku požadujú niečo na jadrovom fronte, napríklad návštevu inšpektorov alebo krok ohľadom obohateného uránu. Iránčania sú zase pripravení znova otvoriť Hormuzský prieliv a možno umožniť inšpektorom navštíviť určité miesta, no nie sú ochotní vzdať sa svojho obohateného uránu. Namiesto toho požadujú niečo trvalé, napríklad odmrazenie iránskych aktív,“ uviedol Zimmt. „Je mi ťažké vidieť, ako by sa táto patová situácia mohla vyriešiť,“ dodal. Napriek tomu nevylúčil, že vzhľadom na riziká ďalšieho kola vojenskej konfrontácie by obe strany mohli nakoniec dospieť ku kompromisu, hoci len dočasnému.
Prípadné zmiernenie konfliktu medzi USA a Iránom má význam aj mimo regiónu – ovplyvňuje svetové ceny ropy a bezpečnosť dôležitých obchodných trás vrátane Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza veľká časť globálnej prepravy ropy. Eskalácia alebo naopak upokojenie situácie sa tak premieta aj do cien energií v Európe vrátane Slovenska, ktoré je naďalej závislé od dovozu ropy a plynu. Zdroj: HNonline