Americká armáda v pondelok uskutočnila obmedzené útoky na ciele na iránskom ostrove Kéšm, najväčšom ostrove v Hormuzskom prielive. Podľa agentúry IRNA obyvatelia ostrova počuli päť výbuchov, niektorí tiež hlásili dve lietadlá nad oblasťou. Výbuchy zazneli aj v blízkosti mesta Bandar Lengeh. Zdroj: NBC News
Podľa dvoch amerických predstaviteľov, s ktorými hovorila NBC News, nešlo o obnovenie veľkých bojových operácií, ale o sebaobranu. Irán podľa nich dlhodobo ohrozuje námornú dopravu a americké prostriedky v oblasti a Revolučné gardy opakovane strieľali na americké pilotované aj bezpilotné lietadlá nad Hormuzským prielivom. Jeden z predstaviteľov konkrétne uviedol, že cieľom úderu bol odstrel raketového odpaľovacieho zariadenia potom, čo sa Irán znova pokúsil zasiahnuť americké lietadlo. Tretí predstaviteľ to zhrnul slovami, že išlo o "obrannú reakciu na Iráncov používajúcich protilietadlové rakety proti americkým prostriedkom".
Útok prišiel v citlivom momente – v predvečer amerických stredných volieb, v ktorých sa Republikánska strana usiluje udržať kontrolu nad Kongresom. Nepopulárna vojna s Iránom a jej dôsledky na ceny pohonných hmôt a ďalšie časti ekonomiky sa pritom stali pre republikánov politickou záťažou. Prezident Donald Trump ešte predtým vyhlásil, že do volieb v utorok Spojené štáty na Irán neudrú. Zdroj: Euronews
Paradoxne, len niekoľko hodín pred útokom Trump na svojej sieti Truth Social napísal, že Irán si želá urovnanie situácie čo najskôr a že "by sa to mohlo stať". Podobný optimizmus vyjadril aj viceprezident JD Vance, ktorý novinárom povedal, že spolu s Trumpom vidia nádejnú perspektívu na dosiahnutie vyjednaného urovnania. Vance mal tiež minulý týždeň poslať list iránskemu bezpečnostnému šéfovi Mohsenovi Rezaímu, ktorého obsah Biely dom bližšie nekomentoval – Trump novinárom naznačil, že sa týkal pomoci s "lekárskymi zásobami a rôznymi vecami".
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v pondelok potvrdil, že nepriame rokovania medzi Washingtonom a Teheránom prebiehajú prostredníctvom sprostredkovateľov, pričom aktívnu úlohu zohrávajú Katar a Pakistan. "Vzhľadom na citlivosť a závažnosť súčasnej situácie sú konzultácie a rokovania veľmi intenzívne," povedal pre štátne médiá. Zároveň zdôraznil, že iránske ozbrojené sily sú pripravené brániť vlasť, no diplomacii stále dávajú šancu.
Konflikt medzi USA a Iránom trvá už osem mesiacov, od konca februára, a výrazne narušil lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, cez ktorý bežne prechádza približne pätina svetovej ropy. Podľa NBC News vojna doteraz stála amerických daňových poplatníkov najmenej 47 miliárd dolárov. Trump sa pritom v pondelkovom prejave, ktorý mal byť jeho záverečným posolstvom pred voľbami, snažil rozsah konfliktu zľahčiť slovami, že už mesiace nedochádza k žiadnym bojom. Napriek tomu v oblasti zostávajú tisícky amerických vojakov, ktorí udržiavajú námornú blokádu brániacu tankerom s iránskou ropou dostať sa na globálny trh, a do regiónu smeruje aj tretia lietadlová loď s ďalšími jednotkami.
Na pozadí týchto udalostí sa odohráva aj tlak izraelských a ďalších blízkovýchodných spojencov na Trumpa, akým smerom má konflikt ďalej pokračovať. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu už pred minulotýždňovými izraelskými voľbami presadzoval obnovenie úderov na Irán, keď sa snažil zdôrazniť svoje bezpečnostné poverenia pred verejnosťou poznačenou útokom Hamasu zo 7. októbra 2023.
Trh na správy o možnom diplomatickom pokroku zareagoval pozitívne – ceny ropy, ktoré prudko vzrástli pre iránsku blokádu Hormuzského prielivu, sa v pondelok prepadli o viac než sedem percent. Podľa Wall Street Journal, na ktorý sa odvoláva viacero médií, išlo o ďalší z radu obmedzených a tajných úderov, ktoré Washington proti Iránu viedol v uplynulých týždňoch bez verejného oznámenia, aby nevyslal signál o zámere obnoviť rozsiahle bojové operácie. Zdroj: Financial Times
Vývoj konfliktu v Hormuzskom prielive má priamy dosah aj na Slovensko ako súčasť globálnej ekonomiky závislej od dovozu ropy – prípadná eskalácia alebo naopak upokojenie situácie sa premieta do cien pohonných hmôt a energií aj v Európe. Pondelňajší prepad cien ropy o viac než sedem percent tak môže byť prvým signálom, že trhy očakávajú skôr diplomatické riešenie než rozšírenie vojny.