Je to obraz, nad ktorým sa oplatí zastaviť: vojak v uniforme, ktorého k zotrvaniu v službe nemotivuje vlasť, hodnosť ani žold, ale štyri dni voľna na hranie videohry. Americká armáda pri jednej zo svojich jednotiek skúša práve túto cestu — motivovať vojakov k predĺženiu služby ponukou voľna spojeného s hraním dlho očakávaného titulu.
Môžeme sa tomu smiať ako bizarnosti, ale skrýva sa v tom niečo hlbšie. Inštitúcia, ktorá po stáročia stavala na disciplíne, hierarchii a povinnosti, sa dnes musí prispôsobiť generácii, pre ktorú je virtuálny svet rovnako reálnym zdrojom zmyslu a odmeny ako svet fyzický. Armáda tak nevedomky priznáva, že jazyk, ktorým dokáže osloviť mladých ľudí, sa zásadne zmenil.
Je to možno len drobná epizóda vo veľkom príbehu náboru vojakov, no vypovedá o širšom posune — o tom, ako sa hranica medzi prácou, povinnosťou a zábavou postupne rozmazáva. Keď sa štát rozhodne motivovať občanov k službe krajine odmenou v podobe digitálnej fantázie, možno je čas položiť si otázku, čo presne dnes ešte znamená slovo „povinnosť“ — a či sme ochotní si ju kúpiť len za cenu štyroch dní voľna.