Po prvýkrát v histórii atletiky sa stalo niečo, čo ešte pred pár desaťročiami znelo ako science fiction – deväť bežcov v jednom preteku na 100 metrov prekonalo hranicu desiatich sekúnd. Jeden takýto výkon by bol pozoruhodný. Deväť naraz je niečo, čo núti zamyslieť sa nad povahou pokroku samotného.
Čo to hovorí o našej dobe, že hranice, ktoré sme kedysi považovali za takmer nedosiahnuteľné, sa dnes prekonávajú hromadne? Je to dôkaz, že ľudské telo má stále nevyužitý potenciál? Alebo je to skôr odraz toho, ako veda o tréningu, výžive a technológii dohnala biológiu na samotnú hranicu jej možností?
Možno je pravda niekde uprostred. Každá generácia športovcov stojí na pleciach tej predchádzajúcej – lepšie topánky, presnejšie tréningové plány, dokonalejšia regenerácia. A predsa, za každým desatinami sekundy sa skrýva ľudská vôľa, ktorá odmieta akceptovať, že niečo je nemožné.
Možno je práve toto podstata športu – nie samotný rekord, ale to, čo nás núti veriť, že hranice existujú len preto, aby boli prekonané. A keď sa raz posunú, nikdy sa už nevrátia späť tam, kde boli predtým. Zostáva len otázka, kde je skutočný strop – ak vôbec nejaký existuje.