Vo francúzskej prezidentskej kampani sa objavuje opakujúci sa motív: referendum ako liek na krízu legitimity a politickú patovú situáciu. Podľa francúzskeho denníka nadväzujú viacerí kandidáti na príklad Marine Le Penovej, ktorá už dlhodobo presadzuje priamu demokraciu ako nástroj riešenia zásadných spoločenských otázok.
Prečo práve referendá a práve teraz? Odpoveď treba hľadať v hlbšej nedôvere voči tradičným zástupným inštitúciám. Keď parlamentná väčšina chýba a vládne koalície sú krehké, referendum ponúka politikom lákavú skratku – obísť zdĺhavé vyjednávanie a apelovať priamo na voličov. Z pohľadu kandidáta ide o silný symbolický gest: sľubuje návrat moci „späť k ľuďom“.
Problém je, že referendá dokážu vyriešiť len jednoduché, binárne otázky. Komplexné hospodárske či zahraničnopolitické témy sa do formátu áno/nie často vtesnajú len ťažko, alebo skresľujúco. Existuje aj riziko, že opakované sľuby referend prehlbujú dojem, že bežné demokratické inštitúcie zlyhali – čo môže dlhodobo oslabovať dôveru v parlamentný systém ako taký.
Otázka teda znie: je nárast obľuby referend prejavom obnovenej dôvery v priamu demokraciu, alebo skôr symptómom hlbšej krízy zastupiteľskej politiky, ktorú politici zatiaľ nevedia inak vyriešiť?