Eurovízia bola po desaťročia jedným z posledných miest, kde sa politika mala nechať za dverami. Krajiny, ktoré si medzi sebou vojensky či diplomaticky nerozumejú, si tam aspoň symbolicky podávali ruky cez pesničky plné konfety a kýčovitých kostýmov. Teraz Holandsko oznámilo, že sa budúci ročník nezúčastní, pretože podujatie „už nemožno považovať za neutrálne“ – v kontexte rozporov okolo vojny v Gaze.
Je to len ďalšia epizóda v širšom príbehu doby, v ktorej sa priestor pre čokoľvek apolitické zmenšuje takmer na nulu. Kedysi sme verili, že existujú ostrovy – šport, hudba, kultúra – kam sa svetové konflikty nedostanú. Dnes sa zdá, že takéto ostrovy mizne rovnako rýchlo ako ľadovce.
Môžeme sa pýtať, či je to znak zrelosti spoločnosti, ktorá si už nedovolí predstierať neutralitu tam, kde reálne existuje utrpenie – alebo naopak, znak toho, že sme stratili schopnosť nechať aspoň niečo nedotknuté ideologickým bojom.
Možno je pravda niekde uprostred: svet sa zmenšil natoľko, že už neexistuje javisko dosť veľké na to, aby uniklo tieňu vojny. A Eurovízia, so svojou trblietavou nevinnosťou, je len ďalším zrkadlom, v ktorom sa táto pravda odráža čoraz jasnejšie.