Keď už príroda nechce spolupracovať, prečo jej nepomôcť trochou chémie a lietadlom navyše? Kazachstan sa rozhodol, že sucho neporazí modlitbami, ale technológiou cloud seedingu – teda umelým „zasievaním“ mrakov, aby konečne spustili tú vzácnu tekutinu z oblohy.
Nápad to znie skvele, aspoň na papieri: nedostatok vody v poľnohospodárskych oblastiach? Žiadny problém, vyrobíme si dážď na objednávku, ako keby sme si objednávali pizzu. Realita je však o čosi zložitejšia – susedné štáty totiž s obavami sledujú, či im Kazachstan náhodou nepreberie oblaky, ktoré by inak (možno, snáď, teoreticky) zavlažili aj ich polia.
Diplomacia okolo počasia – to je level, o ktorom sa doteraz filozofovalo len v sci-fi. Predstava, že sa bude rokovať o tom, komu patrí konkrétny mrak nad hranicou, je natoľko absurdná, že by pokojne mohla byť vtipom. Lenže nie je – sucho v regióne je vážne a zúfalstvo núti krajiny skúšať aj kontroverzné metódy.
Otázka znie: bude cloud seeding zázračným riešením, alebo len ďalším dôkazom toho, že ľudstvo je ochotné experimentovať s počasím skôr, než sa dohodne na riešení klimatickej zmeny, ktorá to sucho spôsobila? Odpoveď si necháme na ďalšie mraky.