Minister financií USA Scott Bessent v pondelok oznámil rozsiahle nové sankcie voči Iránu, ktoré prirovnal k vylodeniu v Normandii a nazval ich „najväčšou finančnou ofenzívou“ v histórii. Rétorika je silná – otázka znie, či zodpovedá realite, alebo ide skôr o symbolické gesto smerom k domácemu publiku a spojencom.
Sankcie prichádzajú v čase, keď je vojenská situácia okolo Iránu napätá – Južná Kórea napríklad oznámila zrušenie spoločného námorného cvičenia s USA práve pre vojnu s Iránom. To naznačuje, že Washington skutočne presúva zdroje a pozornosť smerom k blízkovýchodnej kríze na úkor iných regionálnych záväzkov.
Ekonomický dopad sankcií sa prejavil aj na trhoch – index FTSE 100 zaznamenal lepšie výsledky práve v čase, keď ceny ropy mierne klesali, napriek avizovanej ofenzíve. To je signál, že trhy zatiaľ neveria v okamžitý dramatický efekt na dodávky ropy.
Kľúčovou otázkou zostáva, či sankcie dokážu skutočne odstrihnúť Irán od medzinárodného obchodu, alebo či krajina nájde obchodné cesty cez iných partnerov, podobne ako to robí Rusko. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že sankčné režimy majú svoje limity a často vedú k prehlbovaniu spojenectiev medzi sankcionovanými štátmi.