Usain Bolt roky stelesňoval hranice ľudského tela – rýchlosť, silu, dokonalosť pohybu vykúpenú rokmi tréningu a bolesti. Teraz jeho rekord na 100 metrov prekonal stroj. Humanoidný robot Lightning čínskej firmy Honor zabehol stovku za 9,32 sekundy, teda rýchlejšie než kedykoľvek predtým bežal akýkoľvek človek.
Je v tom niečo hlboko symbolické. Po stáročia sme merali ľudské výkony ako vrchol toho, čo je vôbec možné. Dnes sa ukazuje, že aj tie najintímnejšie prejavy telesnosti – beh, pohyb, dych – dokážeme replikovať a prekonať strojom. Čo to znamená pre spôsob, akým chápeme samých seba?
Môžeme sa utešovať, že šport je o niečom inom – o ľudskom príbehu, vôli, tréningu, emóciách na štadióne. Robot nemá detstvo v chudobnej štvrti, nemá slzy pri víťazstve, nemá comeback po zranení. A predsa, jeho existencia núti položiť si otázku: budeme o pár desaťročí obdivovať výkony strojov rovnako, ako sme obdivovali Bolta?
Možno práve v momente, keď stroj prekonáva človeka fyzicky, si najsilnejšie uvedomíme, že hodnota ľudského výkonu nikdy nebola len v čísle na stopkách.