Nuž, ľudstvo konečne dosiahlo míľnik, o ktorom sme ani nevedeli, že ho potrebujeme: humanoidné olympijské hry. V Číne sa totiž konalo podujatie, kde si roboty merali sily v disciplínach, ktoré doteraz patrili výhradne ľuďom. Výsledok? Rekordy padali. Rovnako ako samotné roboty.
Predstavte si to – plnou rýchlosťou šprintujúci humanoid, ktorého jediným cieľom v živote je dobehnúť do cieľa, a namiesto toho triumfálne narazí do bezpečnostnej bariéry. Ak hľadáte metaforu na existenciálnu márnosť ľudskej (respektíve robotickej) snahy, tu ju máte servírovanú na striebornom podnose plnom skratovaných obvodov.
Článok sa síce vážne pýta, či existuje výstižnejšie zobrazenie márnosti bytia, ale my si dovolíme jednoduchšiu odpoveď: áno, existuje – je to snaha vysvetliť investorom, prečo práve toto je budúcnosť športu. Zatiaľ čo svet rieši vojny, sankcie a inflačné čísla, niekde v Číne sa oceľoví atléti prezentujú verejnosti ako dôkaz technologického pokroku.
Netreba však robotom krivdiť – aspoň nefalšujú dopingové testy a nesťažujú sa rozhodcom. Len občas sa rozhodnú, že bariéra je zaujímavejší cieľ ako cieľová páska. A možno práve to je ich najľudskejšia vlastnosť.