Načo sa zdržiavať byrokraciou výberových konaní, keď môžete rovno podpísať zmluvy za 61 miliónov dolárov? Presne takto sa zrejme rozhodovalo tasmánske ministerstvo zdravotníctva, ktoré v rámci svojej „digitálnej transformácie“ udelilo kontrakty na prenájom externej pracovnej sily bez toho, aby vôbec vyhlásilo súťaž.
Človek by si naivne myslel, že pri takejto sume peňazí daňových poplatníkov sa oplatí porovnať aspoň dve ponuky. Ale prečo, keď dôvera je predsa najlacnejšia mena vo verejnej správe? Transparentnosť je koniec koncov len módne slovo, ktoré sa hodí do prezentácií, nie do reálnej praxe.
Úradníci sa pravdepodobne domnievajú, že digitalizácia zdravotníctva je natoľko naliehavá, že na formality jednoducho nebol čas — ani na tie za desiatky miliónov. Zvyšok Austrálie môže len obdivovať, akou rýchlosťou dokáže byrokracia konať, keď ide o pohodlie, a akou pomalosťou, keď ide o kontrolu.
Verejnosť sa teraz môže tešiť na vysvetľovanie, prečo bola súťaž „zbytočná“, a na obligátne uistenie, že všetko prebehlo „v súlade s postupmi“. Aspoň bude o čom písať budúci rok, keď sa bude riešiť, kam presne tých 61 miliónov zmizlo.