Milión detí. Toto číslo by malo zastaviť dych každému, kto ho počuje. Podľa OSN trpí približne milión afganských detí život ohrozujúcou podvýživou a kríza sa naďalej zhoršuje. Chudoba, sucho a škrty v zahraničnej pomoci spolu vytvorili spirálu, v ktorej sa už zatvorilo viac ako sto zdravotníckych zariadení.
Čo to hovorí o svete, v ktorom žijeme? Afganistan opakovane zažíva vlny hladu už desaťročia, striedané občianskou vojnou a inými krízami. A pritom sa zdá, že pozornosť medzinárodného spoločenstva sa presúva ďalej, k novším, naliehavejším titulkom — obchodným vojnám, voľbám, konfliktom bližšie k domovu.
Je paradoxné, že v čase, keď sme informačne prepojenejší než kedykoľvek predtým, sa vzdialené utrpenie stáva jednoduchšie ignorovateľné. Milión hladujúcich detí sa zmestí do jedného riadku správ, medzi burzové indexy a športové výsledky.
Možno je to práve táto ľahkosť, s akou preskočíme od tragédie k triviálnosti, ktorá najviac vypovedá o našej dobe. Nie nedostatok informácií, ale nedostatok schopnosti nechať sa nimi skutočne zasiahnuť. Kríza sa zhoršuje nie preto, že by sme o nej nevedeli — ale preto, že vedieť už dávno nestačí na to, aby sme konali.