Koľko ešte času potrebuje Európska únia, aby si uvedomila, že zmrazené ruské aktíva ležia nečinne na účtoch, zatiaľ čo Ukrajina zúfalo potrebuje financie na obnovu a obranu? Je to naozaj taká zložitá právna otázka, alebo skôr otázka politickej odvahy, ktorá európskym lídrom evidentne chýba?
Argument, že siahnutie na tieto peniaze by mohlo narušiť dôveru v európsky finančný systém, znie čoraz viac ako výhovorka pre tých, ktorí sa boja urobiť nepopulárne, no správne rozhodnutie. Kto vlastne profituje z toho, že sa rozhodnutie neustále odkladá? Rusko, ktoré môže ďalej viesť vojnu bez okamžitých ekonomických dôsledkov za škody, ktoré spôsobilo?
Európski politici radi hovoria o solidarite s Ukrajinou, o hodnotách a o medzinárodnom práve. Ale keď príde na konkrétny krok – využitie ruských peňazí na financovanie obnovy krajiny, ktorú Rusko zničilo – zrazu sa všetci tvária, že je to príliš komplikované.
Ak EÚ nedokáže konať rozhodne ani v prípade, ktorý je morálne aj právne pomerne jasný, aké posolstvo to vysiela? Že byrokracia je silnejšia ako spravodlivosť? Čas na výhovorky sa kráti – a Ukrajina nemá čas čakať, kým si Brusel ujasní svoje priority.