Keď zomrela Dolly Parton, na chvíľu sa zastavil aj čas politických sporov. Podľa Le Monde jej smrť „na chvíľu zjednotila rozdelenú Ameriku“ – tribúty jej vzdali politici naprieč politickým spektrom, od Trumpa cez Obamu až po Billyho Raya Cyrusa.
Čo to hovorí o nás ako o spoločnosti? Možno práve to, že v čase, keď sa zdá, že nás rozdeľuje takmer všetko – politika, ideológie, spôsob vnímania sveta – stále existujú postavy, ktoré dokážu preklenúť priepasti. Dolly Parton nebola len speváčka. Bola symbolom autenticity, humoru a láskavosti, ktoré akoby stáli mimo bežných kultúrnych vojen.
Jej odkaz, ako píše Sydney Morning Herald, spočíval v schopnosti premieňať sebakritiku na silu – vtip ako brnenie, zraniteľnosť ako nástroj spojenia s ľuďmi. Možno práve v tom je odpoveď na otázku, prečo jej smrť rezonuje naprieč politickým spektrom tak silno.
V čase, keď verejný priestor ovládajú polarizácia a nedôvera, je pripomienka takejto postavy takmer terapeutická. Necháva nás premýšľať, či nepotrebujeme viac takýchto momentov spoločného smútku – nie preto, že by sme sa mali zhodnúť na všetkom, ale preto, že niektoré veci, ako hudba a ľudskosť, presahujú naše rozdiely.