Tomáš Valášek, bývalý veľvyslanec pri NATO a dnes poslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska, sa v rozhovore pre Denník N pochválil svojským osobným záväzkom – do bratislavskej reštaurácie Kukurica nevstúpi, kým nebude opravená posledná vojenská ubytovňa. Krásne, ušľachtilé, symbolické. Škoda len, že vojenské ubytovne sa na Slovensku opravujú približne rovnakým tempom, akým rastú palmy na Kriváni.
Valášek sa v rozhovore vyjadril aj k svojej účasti na spomienke na okupáciu z roku 1968, kde sa stretol aj s Jurajom... no, meno si domyslite, veď kto iný by tam bol. Politik s vojenskou minulosťou spomínajúci na okupáciu popri politických kolegoch – to je scéna priamo z učebnice slovenskej politickej symboliky.
Človek si musí položiť otázku: je lepšie sľúbiť si bojkot obľúbenej reštaurácie, alebo rovno tlačiť na to, aby sa ubytovne opravovali bez ohľadu na to, či si niekto dá kukuricu alebo nie? Ale prečo riešiť realitu, keď symbolické gesto znie na kamere oveľa lepšie.
Nech je to akokoľvek, aspoň vieme, že v prípade Valáška bude jedna vec istá – kým vojaci budú bývať v ubytovniach, ktoré pamätajú ešte socializmus, on si dá radšej niečo iné. Bodka za symbolikou.