Nuž, čo môžeme povedať – propaganda funguje. Podľa najnovších dát má kladný vzťah k Stalinovi už takmer dve tretiny Rusov. Skvelá práca, súdruhovia. Keby existovala olympiáda v prekrúcaní histórie, Rusko by malo zlato zabezpečené na ďalších desať rokov dopredu.
A aby to nebolo len o dospelých, systém sa poctivo stará aj o tie najmenšie hlavičky – deti na okupovaných územiach dostávajú vlastnú, špeciálne upravenú verziu reality. Škoda len, že sa Rusko pri tom všetkom klame aj samo sebe, čo je vlastne dosť pôsobivý výkon – klamať niekoho a súčasne tomu klamstvu aj uveriť.
Medzitým na fronte, kde sa realita ešte stále počíta v kilometroch a nie v propagandistických grafoch, majú Kolumbijčania dôvod na malú radosť. Pri Oskile sa im podarilo zatlačiť ruské jednotky o niekoľko kilometrov späť. Drobný krok, ale aspoň niekto v tomto príbehu pracuje s faktami, nie s legendami o veľkom vodcovi.
1644 dní vojny a stále rovnaký scenár: na jednej strane fronta krv a betón, na druhej strane televízne štúdiá, kde sa história prepisuje rýchlejšie, než stíhajú historici reagovať.