Návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina na jednom z Kurilských ostrovov vyvolala v Japonsku novú vlnu diskusií o tom, ako by mala krajina reagovať na dlhotrvajúci územný spor s Moskvou. Ostrovy, ktoré Japonsko nazýva Severnými teritóriami, sú predmetom nezhôd medzi oboma krajinami už od konca druhej svetovej vojny.
Putinova cesta je vnímaná ako symbolické gesto, ktorým Rusko demonštruje svoju suverenitu nad územím a zároveň testuje reakciu Tokia v čase, keď je medzinárodná pozornosť sústredená na vojnu na Ukrajine. Japonská vláda návštevu odsúdila ako porušenie svojej suverenity, avšak konkrétne kroky, ktoré by mohla podniknúť, zostávajú obmedzené.
Otázka ďalšieho postupu
Niektorí pozorovatelia naliehajú na Japonsko, aby zosúladilo svoj postoj k Rusku s postojom západných spojencov a pristúpilo k prísnejším sankciám, podobne ako v prípade podpory Ukrajiny. Argumentujú tým, že Kurilské ostrovy a Ukrajina predstavujú súčasť širšieho vzorca ruskej zahraničnej politiky, ktorá spochybňuje existujúce hranice.
Iní analytici sú skeptickí, či by dodatočné sankcie mali na Moskvu výraznejší efekt, keďže Rusko už čelí rozsiahlym reštrikciám zo strany Západu. Upozorňujú tiež, že Japonsko má v regióne aj vlastné bezpečnostné záujmy, vrátane vzťahov s Čínou a Severnou Kóreou, ktoré môžu ovplyvniť mieru jeho ochoty ďalej zhoršovať vzťahy s Ruskom.
Japonská diplomacia sa tak nachádza v zložitej situácii – na jednej strane čelí tlaku domácej verejnej mienky a spojencov, na druhej strane musí zvažovať regionálnu stabilitu. Otázkou zostáva, či Putinova návšteva bude len ďalším bodom napätia, alebo impulzom pre zásadnejšiu zmenu japonskej politiky voči Rusku.