Čo sa stalo
Ruský minister financií pricestoval na stretnutie ministrov financií G20 v USA. Je to jeho prvá účasť na takomto podujatí od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022. Podľa SME Svet jeho prítomnosť vyvolala okamžitú a ostrú reakciu európskych delegácií.
Nemecký minister financií Lars Klingbeil odmietol vstúpiť do spoločnej skupinovej fotografie s ruským rezortným kolegom. Podľa Die Welt si Klingbeil týmto krokom podľa vlastných slov získal podporu medzi ostatnými európskymi ministrami financií. Fotka bez neho vznikla, ruský minister na nej zostal.
Ruský predstaviteľ na stretnutí rokoval so svojím americkým partnerom aj o Trumpovom mierovom pláne. Práve toto rokovanie prekvapilo hostiteľov aj Európanov najviac. Podľa Aktuality.sk Európanov šokovalo najmä to, že hostitelia ruského ministra vôbec prijali.
Pozadie
Od februára 2022 bolo Rusko z väčšiny medzinárodných fór postupne vytláčané. Ministri financií a centrálni bankári krajín G7 aj G20 sa dlhodobo vyhýbali priamemu kontaktu s ruskými predstaviteľmi, viaceré stretnutia opúšťali alebo bojkotovali už v minulosti. Účasť ruského ministra na tomto zasadnutí preto pôsobí ako odklon od doterajšej praxe.
Stretnutie sa navyše odohráva v čase, keď USA pod vedením Donalda Trumpa presadzujú vlastný mierový plán pre Ukrajinu a súčasne vedú vojenský konflikt s Iránom. Washington teda balansuje medzi viacerými frontami zároveň a jeho ochota rokovať s Moskvou o mierovom pláne môže naznačovať zmenu prístupu americkej diplomacie k Rusku.
Európske krajiny si pritom dlhodobo budujú spoločnú líniu voči Moskve, ktorá zahŕňa sankcie, diplomatickú izoláciu aj odmietanie spoločných fotografií či gest. Krok Klingbeila zapadá do tejto stratégie - ukázať jednotný postoj bez ohľadu na to, čo robia americkí hostitelia.
Čo to znamená pre Slovensko
Ako členská krajina EÚ a NATO je Slovensko súčasťou spoločného európskeho postoja voči Rusku, ktorý stavia na sankciách a diplomatickej izolácii. Ak sa ukáže, že USA sú ochotné rokovať s Moskvou bez ohľadu na postoj európskych spojencov, môže to oslabiť jednotnú líniu, na ktorej trvá aj slovenská diplomacia v rámci EÚ.
Zároveň to potvrdzuje trend, že Trumpova administratíva ide vo vzťahu k Rusku vlastnou cestou, nezávisle od európskeho konsenzu. Pre Slovensko, ktoré je závislé od transatlantickej spolupráce v bezpečnostných aj ekonomických otázkach, to znamená potrebu sledovať, či sa európska a americká pozícia voči Rusku nebudú ďalej rozchádzať. Otázka je aj to, ako sa k prípadnému mierovému plánu postaví samotná Ukrajina, keďže výsledok rokovaní G20 priamo ovplyvňuje aj smerovanie vojny za slovenskými hranicami.