Palestínsky prezident Mahmúd Abbás v sobotu vydal dekrét, ktorým odložil legislatívne voľby pôvodne naplánované na 28. november tohto roka. Podľa oficiálnej palestínskej tlačovej agentúry WAFA sa namiesto toho uskutočnia spolu s prezidentskou voľbou 11. septembra 2027. Rozhodnutie predchádzalo zasadnutie Výkonného výboru Organizácie pre oslobodenie Palestíny, ktorý palestínske vedenie formálne odobril.
Ako dôvod odkladu Abbásov úrad uviedol zhoršujúce sa bezpečnostné, logistické a praktické podmienky na palestínskych územiach, ktoré podľa neho neumožňujú uskutočniť "slobodné, spravodlivé a inkluzívne voľby". Dekrét konkrétne spomína izraelské vojenské zásahy, rozširovanie osád, násilie osadníkov a obmedzenia pohybu na Západnom brehu vrátane východného Jeruzalema, ako aj pokračujúce zadržiavanie palestínskych daňových príjmov Izraelom. V Pásme Gazy ide podľa dekrétu o mimoriadnu bezpečnostnú a humanitárnu situáciu, nedokončené stiahnutie izraelských síl, chýbajúci pokrok v obnove a nerealizované dohody o nasadení medzinárodných stabilizačných síl a polície. Izrael navyše podľa palestínskej strany odmietol umožniť prístup volebným komisárom a medzinárodným pozorovateľom do Gazy a východného Jeruzalema Straits Times.
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Sa'ar ešte predtým, než sa odklad oficiálne potvrdil, obvinil Abbása z klamania medzinárodného spoločenstva. "Mahmúd Abbás klame medzinárodné spoločenstvo tým, že opäť ruší sľúbené voľby," napísal na sieti X s tým, že Palestínska samospráva podľa neho naďalej koná beztrestne Euronews.
Posledné legislatívne voľby sa na palestínskych územiach konali v roku 2006, keď prekvapivo zvíťazilo islamistické hnutie Hamas nad dovtedy dominantným Fatahom. Nasledujúci rozkol vyústil do ozbrojených stretov a územného rozdelenia - Hamas ovládol Gazu, zatiaľ čo Palestínska samospráva pod vedením Fatahu zostala pri moci na Západnom brehu. Palestínska legislatívna rada, teda parlament samosprávy, sa od roku 2007 nezišla. Abbás vyhral posledné prezidentské voľby v roku 2005, jeho mandát mal skončiť v roku 2009, odvtedy však vládne formou dekrétov France 24.
Medzinárodné spoločenstvo, vrátane Európskej únie, dlhodobo žiadalo obnovenie volieb ako súčasť reforiem palestínskych inštitúcií. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová ešte pred odkladom uviedla, že voľby by priniesli "dlho odkladanú príležitosť obnoviť legitimitu palestínskych inštitúcií" a zdôraznila právo Palestínčanov voliť si zástupcov v dôveryhodnom a transparentnom procese.
Odklad má zrejme aj vnútropolitický rozmer. Podľa agentúry CBS News sa pred odložením hlasovania medzi vedúcimi predstaviteľmi formovalo nečakané spojenectvo - Hamas, Islamský džihád a blok bývalého šéfa bezpečnosti Fatahu Mohammeda Dahlana, ktorý bol z Gazy vyhnaný Hamasom a v roku 2010 bol po rozkole s Abbásom poslaný do exilu. Hovorca Dahlanovej frakcie Dimitri Dilliani uviedol, že Abbás sa obáva volebnej aliancie spájajúcej ich frakciu s opozičnými silami aj s časťou Fatahu, ktorá odmieta jeho vedenie CBS News.
Odklad tak necháva zavedené palestínske vedenie bez volebnej výzvy a hrozí ďalším oslabením dôveryhodnosti Palestínskej samosprávy medzi radovými Palestínčanmi aj darcovskými krajinami, ktoré ju financujú. Samospráva, ktorú ovláda Abbásova strana Fatah, od 90. rokov spravuje časti okupovaného Západného brehu a počas Abbásovho prezidentovania sa stáva čoraz nepopulárnejšou - mnohí Palestínčania ju vnímajú ako skorumpovanú a kritizujú jej bezpečnostnú spoluprácu s Izraelom.
Aj keď plán prímeria sprostredkovaný Spojenými štátmi, dohodnutý vlani, počítal s budúcou úlohou samosprávy v Gaze, jej bezprostredná pozícia zostala väčšinou nedefinovaná - pásmo naďalej fakticky spravuje Hamas a technokrati pod Radou mieru čakajú v Káhire na povolenie vstúpiť a prevziať moc.
Pre Slovensko a Európsku úniu, ktoré dlhodobo podporujú dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a financujú časť rozpočtu samosprávy, odklad volieb znamená ďalšie oddialenie demokratickej obnovy palestínskych inštitúcií. Bez legitímneho parlamentu zostáva otázna aj budúca podoba správy Gazy po vojne a schopnosť samosprávy presvedčivo vystupovať ako partner v prípadných rokovaniach o povojnovom usporiadaní.