Predstavte si, že sedíte doma pri večernej káve a v telefóne vám vyskočí notifikácia: USA znova bombardovali Irán. Presne to sa stalo v utorok večer, keď americké veliteľstvo CENTCOM potvrdilo nálety na iránske ciele pri Hormuzskom prielive – tej úzkej vodnej ceste, cez ktorú prechádza obrovská časť svetovej ropy. Nebola to prvá výmena úderov za posledné dni, ale prvá rozsiahlejšia akcia od konca júla, čo samo o sebe hovorí, že sa niečo mení k horšiemu.
Podľa iránskej štátnej televízie sa výbuchy ozývali v okolí prístavného mesta Bandar Abbas a na ďalších miestach v južnom Iráne. Irán následne odpovedal útokmi na americké základne v Jordánsku a zaútočil aj na lodnú dopravu v samotnej úžine Hormuz, čo vyvolalo novú vlnu obáv medzi investormi aj bežnými ľuďmi na celom svete. Zdroj: CBS News World
Ak vám to znie ako déjà vu, máte pravdu. Napätie medzi USA a Iránom tlie už dlho a Hormuzský prieliv je bod, cez ktorý sa toto napätie pravidelne prelieva do reálneho sveta – doslova aj do vašej peňaženky. Cez túto úžinu totiž prechádza podľa odhadov až pätina svetovej ropy prepravovanej po mori. Stačí, aby sa tam čo i len na chvíľu obmedzila plavba, a burzy okamžite reagujú. Presne to sa stalo aj teraz – podľa Financial Times ceny ropy vyskočili takmer o štyri percentá.
Je fascinujúce – a trochu desivé – sledovať, ako rýchlo sa lokálny konflikt na druhej strane planéty prelieva do amerických štátnych dlhopisov. CNBC informuje, že výnosy amerických dlhopisov v utorok vyskočili na najvyššiu úroveň od januára 2025, keďže investori sledujú vyhrocujúcu sa situáciu na Blízkom východe a obávajú sa návratu vyššej inflácie. Rast cien ropy totiž znamená drahšie palivo, drahšiu dopravu a napokon drahšie takmer všetko, čo si kúpite.
A čo to znamená pre nás na Slovensku? Možno si poviete, že Hormuzský prieliv je od Bratislavy vzdialený tisíce kilometrov a že nás sa to netýka. Lenže ekonomika funguje ako prepojené nádoby. Keď zdražie ropa na svetových trhoch, prejaví sa to skôr či neskôr aj na cenách benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach. A keďže sme malá otvorená ekonomika závislá na dovoze energií, aj drobné výkyvy na Blízkom východe dokážu ovplyvniť to, koľko zaplatíme za tankovanie, kúrenie alebo dopravu tovaru.
Okrem toho treba myslieť aj na širší geopolitický rozmer. Slovensko je členom EÚ a NATO, ktoré majú v regióne Blízkeho východu svoje záujmy aj záväzky. Eskalácia medzi USA a Iránom môže znamenať tlak na spoločnú európsku pozíciu, diskusie o sankciách, prípadne aj o bezpečnosti dodávok energií do Európy v čase, keď sa kontinent už aj tak vyrovnáva s dôsledkami vojny na Ukrajine.
Zaujímavé je aj to, ako rýchlo sa táto správa dostala aj do ekonomických rubrík veľkých svetových médií – nielen do zahraničnopolitických. Keď CNBC venuje takmer rovnaký priestor vojenskému úderu ako inflácii v eurozóne, je to jasný signál, že trhy berú túto eskaláciu vážne. A ak ju berú vážne trhy, mali by sme aj my – lebo práve cez tieto globálne prepojenia sa vzdialený konflikt dokáže veľmi rýchlo premietnuť do našich lokálnych problémov: drahšie palivo, drahšia doprava, možno aj drahšie kúrenie na budúcu zimu.
Zatiaľ nie je jasné, ako ďaleko sa táto eskalácia bude uberať ďalej. Al Jazeera len konštatuje, že konflikt sa "ďalej stupňuje", bez toho, aby ponúkla jasnú prognózu. Jedno je však isté – v najbližších dňoch budeme sledovať nielen správy z Blízkeho východu, ale aj to, ako rýchlo sa táto situácia prejaví na cenovkách u nás doma.