Summit v tieni vojen
V Novom Dillí sa v týchto dňoch stretli lídri krajín zoskupenia BRICS, aby rokovali o obchode, investíciách a globálnych konfliktoch. Podľa agentúry NPR World indický premiér Narendra Modi prijal ruského prezidenta Vladimira Putina, čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a ďalších predstaviteľov aliancie, ktorá dnes zahŕňa najväčšie rozvíjajúce sa ekonomiky sveta.
Summit sa koná v období, ktoré je poznačené hneď niekoľkými ozbrojenými konfliktami – vojnou na Ukrajine, eskaláciou napätia okolo Iránu a Hormuzského prielivu, ako aj pokračujúcim konfliktom na Blízkom východe. Podľa portálu Al Jazeera diskusie na summite dominujú práve tieto témy spolu s otázkou obchodných taríf, ktoré Spojené štáty v posledných mesiacoch zaviedli voči viacerým členským krajinám zoskupenia.
Čo je BRICS a prečo naberá na význame
BRICS pôvodne vzniklo ako neformálne zoskupenie Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky, no v posledných rokoch sa rozšírilo o ďalšie krajiny a postupne sa profiluje ako protiváha západných inštitúcií akými sú G7 alebo Medzinárodný menový fond. Členské štáty spoločne reprezentujú výraznú časť svetovej populácie aj hospodárskej produkcie a ich vplyv na globálne dianie rastie najmä v období, keď sa vzťahy medzi Washingtonom a viacerými veľmocami zhoršujú.
Zaujímavý je aj komentár publikovaný portálom Al Jazeera, podľa ktorého sa americký prezident Donald Trump svojou snahou oslabiť vplyv BRICS môže paradoxne stať jeho najlepším náborárom. Tvrdý postoj Washingtonu voči viacerým krajinám zoskupenia totiž podľa analytikov skôr posilňuje ich motiváciu hľadať alternatívy k americkému finančnému a obchodnému systému, než aby ich od spolupráce odrádzal.
Súčasťou širšieho kontextu je aj informácia o tajnej obchodnej schéme medzi Čínou a Iránom, o ktorej píše japonský denník The Japan Times. Podľa neho ide o mechanizmus, v rámci ktorého sa iránska ropa vymieňa za kredity na čínsky import, čo funguje ako finančný záchranný kruh pre Teherán napriek sankciám v hodnote biliónov dolárov. Tento typ obchádzania západných sankcií ukazuje, že ekonomická izolácia jednotlivých štátov v súčasnom globálnom prostredí naráža na limity, keď majú dotknuté krajiny k dispozícii alternatívne trhy a partnerov.
Putinove vyhlásenia pred summitom
Ešte pred samotným rokovaním v Novom Dillí ruský prezident Vladimir Putin zopakoval svoje dlhodobé postoje k vojne na Ukrajine. Podľa agentúrnej správy varoval, že prípadná prítomnosť západných vojenských jednotiek na ukrajinskom území by podľa neho znamenala priamu vojnu medzi Ruskom a krajinami, ktoré by tam svoje jednotky vyslali. Zároveň odmietol tvrdenia, že Rusko predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre európske štáty.
Putin sa vyjadril aj k vnútropolitickému vývoju v Nemecku, keď víťazstvo krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko v Sasku-Anhaltsku označil za dôsledok zlyhaní západných krajín v oblasti politiky, bezpečnosti a ekonomiky. Tieto vyjadrenia zapadajú do dlhodobej ruskej rétoriky, ktorá poukazuje na vnútorné rozpory v Európskej únii ako na argument v prospech vlastnej zahraničnej politiky.
Čo to znamená pre Slovensko
Hoci sa summit BRICS odohráva geograficky ďaleko od strednej Európy, jeho výsledky majú priamy dosah aj na Slovensko. Krajina je súčasťou Európskej únie, ktorej hospodárstvo je úzko previazané s cenami energií a globálnym obchodom – oblasťami, o ktorých sa v Novom Dillí rokuje. Ak zoskupenie BRICS posilní svoju pozíciu ako alternatíva k západným finančným mechanizmom, môže to v dlhodobom horizonte ovplyvniť aj to, ako sa formujú ceny surovín na svetových trhoch, od ktorých je slovenská ekonomika výrazne závislá.
Rovnako dôležité sú aj Putinove vyjadrenia o prípadnej prítomnosti západných vojsk na Ukrajine. Slovensko ako susedná krajina a člen NATO sleduje vývoj vojny na Ukrajine s mimoriadnou pozornosťou, keďže akákoľvek eskalácia priamo ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu v regióne. Diskusie na pôde BRICS o globálnom usporiadaní tak nepriamo súvisia aj s otázkami, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti a ekonomickej stability na Slovensku.