Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Štrasburgu predstavila návrh, ktorý má Kanade priniesť štatút asociovaného člena Európskej únie. Podľa denníka Politico ide o krok, ktorý zaskočil viaceré európske hlavné mestá – status asociovaného členstva je totiž v praxi EÚ mimoriadne nezvyčajný nástroj. Kanadský premiér Mark Carney sa podujal návrh v Štrasburgu osobne predstaviť, čo naznačuje, že Ottawa o bližšiu spoluprácu s Bruselom skutočne stojí.
Trumpova reakcia neprišla na seba dlho čakať
Americký prezident Donald Trump v stredu pohrozil Európskej únii ďalšími clami a prerušením obchodu, ak by zblíženie Kanady s EÚ vyhodnotil ako akt nepriateľstva voči Spojeným štátom. Reagoval tak priamo na vyhlásenie von der Leyenovej, že Kanada by sa mala stať prvým štátom mimo Únie, ktorý by získal takýto pridružený štatút. Zdroj: Pravda
Podľa denníka The New York Times čelia ambiciózne plány EÚ a Kanady významným prekážkam práve pre jasne vyjadrený nesúhlas Washingtonu. Trumpova administratíva dlhodobo vníma akékoľvek prehlbovanie väzieb medzi svojimi obchodnými partnermi a Bruselom s podozrením, najmä ak by malo ísť o krok, ktorý by mohol oslabiť pozíciu USA v regióne.
Prečo práve Kanada a prečo teraz
Návrh prichádza v čase, keď sa vzťahy medzi Ottawou a Washingtonom v posledných rokoch komplikujú pod tlakom obchodných sporov a ciel, ktoré americká administratíva zaviedla voči viacerým partnerom vrátane severného suseda. Pre Kanadu môže byť hlbšie prepojenie s európskym trhom spôsobom, ako diverzifikovať obchodné vzťahy a znížiť závislosť od USA. Pre EÚ zas ide o príležitosť rozšíriť svoj ekonomický a politický vplyv smerom k spojencovi, ktorý zdieľa demokratické hodnoty aj členstvo v NATO.
Štatút asociovaného člena by teoreticky mohol Kanade priniesť výhody podobné vnútornému trhu bez plnohodnotného členstva – teda bez nutnosti prijať všetky záväzky, ktoré z členstva v Únii vyplývajú. Práve preto ide o taký neobvyklý krok, že sa oň doteraz neuchádzal žiaden mimoeurópsky štát podobného významu.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré je malou otvorenou ekonomikou závislou od exportu a stability európskeho trhu, majú podobné geopolitické posuny priamy dosah. Akékoľvek zhoršenie obchodných vzťahov medzi EÚ a USA v dôsledku amerických ciel by sa premietlo aj do slovenského priemyslu, keďže väčšina exportu smeruje práve do krajín Únie a mnohé firmy majú väzby aj na severoamerický trh cez nadnárodné dodávateľské reťazce.
Slovenská diplomacia sa navyše dlhodobo musí vyrovnávať s tým, že rozhodnutia o smerovaní Únie voči tretím krajinách sa prijímajú na úrovni Komisie a väčších členských štátov, pričom menšie krajiny majú obmedzený priestor ovplyvniť takéto zásadné kroky. Prípadné clá zo strany USA by zasiahli aj slovenský automobilový priemysel, ktorý patrí medzi najexponovanejšie odvetvia voči výkyvom v transatlantickom obchode.
Celý spor tak ukazuje, že aj zdanlivo vzdialené rokovania o štatúte Kanady môžu mať priamy vplyv na ekonomiku strednej Európy – najmä ak eskalujú do podoby obchodnej vojny medzi USA a EÚ.