Do konca roka 2026 má mierová misia OSN v Libanone známa ako UNIFIL ukončiť bežnú činnosť a začať usporiadaný odsun. Rozhodnutie, ktoré roky formovalo bezpečnostnú realitu na juhu Libanonu, tak čoskoro prestane platiť – a nikto zatiaľ presne nevie, čo príde po ňom.
Čo sa deje
Francúzsko a Taliansko podľa dostupných informácií pripravujú plán na možnú nástupnícku mnohonárodnú misiu. Európske krajiny zároveň naznačili záujem poskytovať libanonskej armáde výcvik a poradenskú podporu. Libanon sa v poslednej chvíli snaží presvedčiť medzinárodné spoločenstvo, aby prítomnosť UNIFIL predĺžilo – varuje, že stiahnutie síl za súčasných podmienok by mohlo v regióne vytvoriť bezpečnostné vákuum. Zdroj: Jerusalem Post
UNIFIL dnes tvorí viac než 7 500 príslušníkov, ktorí spravujú takmer päťdesiat základní. Vyše polovica z nich sa v súčasnosti nachádza na území, ktoré kontroluje Izrael v rámci juhu Libanonu. Okrem monitorovania hranice peacekeeperi sprevádzajú humanitárne konvoje, pomáhajú udržiavať prístup do odrezaných komunít a asistujú vyšetrovateľom OSN pri dokumentovaní možného porušovania medzinárodného práva.
Prečo je to zložité
Misia vznikla už v roku 1978, keď Izrael vstúpil na juh Libanonu po palestínskych útokoch. Jej pôvodnou úlohou bolo potvrdiť izraelský odsun a pomôcť libanonskej vláde obnoviť kontrolu nad územím. Po vojne medzi Izraelom a Hizballáhom v roku 2006 sa jej mandát výrazne rozšíril – rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 požadovala, aby oblasť medzi takzvanou Modrou líniou a riekou Litani zostala bez ozbrojených síl okrem libanonskej armády a samotného UNIFIL.
Táto podmienka sa nikdy úplne nenaplnila. Hizballáh v nasledujúcich rokoch vybudoval na juhu Libanonu rozsiahlu vojenskú infraštruktúru a Izrael opakovane obviňoval UNIFIL, že mu v tom nedokázal zabrániť. Misia sa bránila argumentom, že jej mandátom nikdy nebolo silou odzbrojiť Hizballáh – je to mierová, nie útočná sila, a presadzovanie štátnej autority je zodpovednosťou libanonskej vlády a armády.
Okrem bezpečnostnej roly plnil UNIFIL aj funkciu, ktorá sa spomína menej často: Izrael a Libanon spolu nemajú diplomatické vzťahy a formálne sú stále vo vojnovom stave. Misia preto dlhodobo slúžila ako kanál, cez ktorý si obe strany v čase napätia vymieňali odkazy. Zdroj: Jerusalem Post
Ak UNIFIL odíde, túto funkciu bude musieť prevziať niekto iný – alebo prestane existovať úplne. Bezpečnostná rada OSN počíta s tým, že jediným poskytovateľom bezpečnosti na juhu krajiny sa napokon stane libanonský štát, teda predovšetkým jeho armáda. Tá však dlhodobo zápasí s nedostatkom vybavenia, zdrojov aj financovania. Navyše má dostať politicky mimoriadne citlivú úlohu – presadiť štátny monopol na zbrane, teda fakticky odzbrojiť Hizballáh.
Libanonský prezident Aoun podľa dostupných informácií vyhlásil, že Hizballáh musí byť napokon odzbrojený, no zároveň dal jasne najavo, že si neželá, aby tento proces vyústil do vnútorného ozbrojeného konfliktu. Izrael na druhej strane žiada záruky, že Hizballáh znovu nevybuduje vojenskú infraštruktúru, ktorá mu v minulosti umožňovala ohrozovať komunity na severe Izraela. Libanon zasa trvá na tom, že izraelské jednotky musia opustiť libanonské územie.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko síce v UNIFIL vojakov nemá, no situácia na juhu Libanonu je súčasťou širšej bezpečnostnej architektúry Blízkeho východu, ktorá priamo ovplyvňuje aj európsku bezpečnosť – od utečeneckých tokov po riziko eskalácie medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorá by mohla vtiahnuť ďalšie regionálne mocnosti vrátane Iránu. Prípadná nová európska misia pod vedením Francúzska a Talianska by navyše mohla v budúcnosti otvoriť otázku, či sa na nej má podieľať aj Slovensko, podobne ako sa krajina v minulosti zapájala do iných mierových operácií OSN a NATO. Stabilita v tomto regióne má tiež priamy dosah na ceny energií, keďže Blízky východ zostáva kľúčovým dodávateľom ropy pre európske trhy.