Francúzsko v sobotu zažilo ďalší deň celonárodnej mobilizácie, presne týždeň po násilnostiach, ktoré krajinu zasiahli 17. októbra. Vláda v reakcii na minulotýždňové rabovanie, podpaľačstvo a stovky poškodených obchodov nasadila do ulíc približne 70-tisíc policajtov a žandárov – o desaťtisíc viac než pred týždňom. K dispozícii mali vrtuľníky, drony, obrnené vozidlá aj vodné delá. Zdroj: The Hindu
Minister vnútra Laurent Nuñez pred novinármi vyhlásil, že polícia bude voči výtržníkom „absolútne nekompromisná“. Jeho rezort čelil po minulom víkendu kritike za podcenenie počtu protestujúcich aj rizika násilia. Úrady preto tentoraz zakázali neohlásené zhromaždenia vo viacerých mestách vrátane Lyonu, Nice a centra Lille, pričom v Paríži polícia na poslednú chvíľu zmenila aj trasu povoleného pochodu odborov – namiesto centra mesta ho presunula na juhovýchodný okraj metropoly. Tento krok vyvolal kritiku odborov aj ľavicových politikov, podľa ktorých mohla zmena trasy situáciu skôr skomplikovať. Zdroj: Euronews
V Lyone polícia už dopoludnia zasiahla slzotvorným plynom proti približne 150 ľuďom, ktorí sa pokúsili zablokovať cestu neďaleko centra v oblasti, kde platil úplný zákaz zhromažďovania. Napätá situácia panovala aj v Orléans, kde sa počas víkendu konal dvojdňový zjazd krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) pod vedením Jordana Bardellu, na ktorom mala Marine Le Penová v nedeľu formálne spustiť svoju prezidentskú kampaň. Proti kongresu demonštrovalo niekoľko desiatok organizácií a odborov, očakávaných bolo 20- až 30-tisíc protestujúcich, mesto preto nasadilo takmer 3-tisíc policajtov a zaviedlo aj zákaz nočného vychádzania pre deti do 15 rokov. Medzi účastníkmi protidemonštrácie bol aj starosta parížskeho predmestia Saint-Denis Bally Bagayoko, ktorý vyhlásil, že demonštranti prišli povedať krajnej pravici, že sa jej neboja. Zdroj: Euronews
Pozadie a kontext
Protesty vo Francúzsku sa začali ešte minulý mesiac ako lokálna reakcia stredoškolákov na nedostatok učiteľov, preplnené triedy a zlý stav školskej infraštruktúry. Postupne sa k nim pridali odbory a hnutie žltých viest, pôvodná požiadavka zlepšenia podmienok v školstve sa rozšírila na celospoločenský protest proti rastúcim životným nákladom a sociálnej nerovnosti. Minulý víkend sa demonštrácie, na ktorých sa podľa rôznych odhadov zúčastnilo 550- až 800-tisíc ľudí, zvrhli na násilnosti. V Paríži a ďalších mestách vyrabovali alebo poškodili zhruba 3-tisíc obchodov, horeli autá aj budovy. Od vtedy francúzske úrady zadržali približne 2 700 ľudí, z toho 217 už skončilo vo väzení.
Napätie v krajine prišlo navyše len deň pred sobotňajšími protestmi, keď v meste Trappes pri Paríži došlo k streleckému útoku, pri ktorom zomrel jeden človek a ďalších päť bolo zranených vrátane 12-ročného dievčaťa. Prezident Emmanuel Macron označil čin za rasisticky motivovaný teroristický útok, čo vyvolalo ďalšiu vlnu politických reakcií. Macron sa v piatok stretol so zástupcami stredoškolských odborov, tí však po rokovaní vyzvali študentov, aby v protestoch pokračovali, kým vláda nepredloží konkrétne návrhy riešení. Súčasne obvinil z organizovania násilia krajne ľavicové skupiny a prisľúbil „maximálnu prísnosť“ voči páchateľom trestnej činnosti. Zdroj: Politico Europe
Obmedzenia zasiahli aj bežný život v Paríži – zatvorené zostali Louvre, Musée d'Orsay aj ďalšie popredné múzeá, veľtrh súčasného umenia Art Basel predčasne ukončil program, zatvorené boli aj desiatky staníc metra a viaceré obchody si okná preventívne zabezpečili doskami. Opatrenia, vrátane plošných zákazov demonštrácií v niektorých mestách, kritizovala organizácia Amnesty International, podľa ktorej ide o „posun smerom k autoritárskym praktikám“ ohrozujúci právo na pokojné zhromažďovanie.
Situácia prichádza v citlivom momente francúzskej politiky – približne pol roka pred prezidentskými voľbami, v ktorých prieskumy radia na čelo práve Marine Le Penovú. Krízu v krajine tak politicky využívajú viaceré opozičné strany, zatiaľ čo Macronova vláda čelí historicky nízkej popularite. Ratingová agentúra Moody's napriek napätej situácii a rastúcim výnosom štátnych dlhopisov ponechala hodnotenie Francúzska na úrovni Aa3, čo investori sledovali ako signál dôvery v stabilitu druhej najväčšej ekonomiky eurozóny. Zdroj: TERAZ.sk