Francúzsko si v sobotu prešlo druhým veľkým testom za sebou. Týždeň po nepokojoch, pri ktorých bolo vyrabovaných približne 3000 obchodov a horeli budovy ako radnica v Limoges, sa krajina znovu zaplnila demonštrantmi požadujúcimi lepšie financovanie školstva a riešenie rastúcich životných nákladov. Vláda tentoraz nenechala nič na náhodu – do ulíc poslala 70-tisíc policajtov, obrnené vozidlá, vrtuľníky aj drony. Zdroj: France 24
Čo sa stalo
Podľa ministerstva vnútra sa demonštrácií po celej krajine zúčastnilo 410-tisíc ľudí, z toho 110-tisíc v Paríži. Odborová centrála CGT, jedna z organizátoriek pochodov, hovorí o podstatne vyššom čísle – až 800-tisíc účastníkov, z toho štvrť milióna v hlavnom meste. Rozdiel medzi oficiálnymi a odborárskymi odhadmi je bežný jav pri všetkých väčších francúzskych protestoch, nijako však nemení fakt, že účasť bola oproti predchádzajúcemu víkendu mierne nižšia – vtedy na uliciach bolo 550-tisíc ľudí.
Samotný priebeh dňa bol v Paríži väčšinu popoludnia pokojný. Zlom nastal až smerom ku koncu pochodu pri Porte de Vincennes, kde časť demonštrantov začala hádzať predmety na policajtov a tí odpovedali slzotvorným plynom a vodnými delami. Podobný scenár sa zopakoval aj v Lyone, kde polícia rozohnala asi 150-člennú skupinu, ktorá sa pokúsila vstúpiť do zóny so zákazom zhromažďovania, a v Marseille, Grenobli, Nice, Rennes, Nantes, Bordeaux a Štrasburgu. V Toulouse utrpel 20-ročný muž vážne zranenie ruky pri zrážke s bezpečnostnými zložkami, podľa svedka pri výbuchu pyrotechnického zariadenia prišiel o niekoľko prstov. V Poitiers zasa jeden z demonštrantov utrpel zranenie oka po zásahu policajného štítu a následnom nasadení slzotvorného plynu. Zdroj: Le Figaro
Minister vnútra Laurent Nuñez do večera hlásil približne 1000 zadržaných osôb pre celé Francúzsko, pričom pri preventívnych prehliadkach polícia zaistila kovové guľôčky, olovené broky, zábavnú pyrotechniku, praky, podomácky vyrobené zbrane a dokonca katanu. Napriek tomu sám minister priznal, že deň „nemá nič spoločné s minulým týždňom“ – vtedy bolo vyrabovaných viac ako 300 obchodov už v rovnakom čase. Viac než 2300 ľudí zadržaných počas predošlých nepokojov skončilo pred súdom, 217 z nich už bolo odsúdených do väzenia, polovica z nich pritom nemala žiadny predošlý záznam.
Pozadie
Protesty organizuje koalícia hnutia žltých viest, odborov a stredoškolských a vysokoškolských študentov, ktorí žiadajú zastavenie škrtov vo verejných službách a reakciu na rastúce životné náklady. Podľa francúzskych médií k zdražovaniu prispela aj vojna na Blízkom východe, ktorú vo februári začali Spojené štáty a Izrael. Prezident Emmanuel Macron viní z najvážnejšieho násilia „ultraľavicové skupiny, ktorých cieľom je zvrhnúť republiku“, vláda zároveň tvrdí, že rozlišuje medzi legitímnymi požiadavkami a trestnou činnosťou. Ľudskoprávne organizácie Amnesty International a Human Rights Watch však upozorňujú na riziko, že razantný policajný postup – vrátane plošných kontrol, presunov nahlásených pochodov na okraj miest a zákazov zhromažďovania – môže ohroziť právo na pokojný protest. Zdroj: Pravda
Situáciu komplikuje aj politický kalendár. V Orléans sa cez víkend konal zjazd krajne pravicového Národného združenia, na ktorom strana opätovne zvolila za predsedu 31-ročného Jordana Bardellu bez protikandidáta. Zjazd sprevádzali protiprotesty tisícok odporcov krajnej pravice, ktorí skandovali heslá proti Macronovi aj líderke strany Marine Le Penovej. Prieskumy pritom podľa agentúry AFP naznačujú jej silnú pozíciu pred prezidentskými voľbami, ktoré by sa mali konať približne o pol roka a rozhodnú o Macronovom nástupcovi. Vláda okrem toho predbežne zatvorila múzeá Louvre, Orsay či Grand Palais, zrušila časť metra a uzavrela desiatky staníc, aby obmedzila možný pohyb výtržníkov po meste.
Podobné demonštrácie proti drahote sa cez víkend konali aj v Taliansku, Belgicku, Španielsku, Portugalsku a Albánsku, hoci s odlišnými konkrétnymi požiadavkami. Talianske úrady nasadili do Milána päťsto vojakov, aby predišli pouličnému násiliu. Francúzska skúsenosť tak nie je izolovaným prípadom, ale súčasťou širšieho sociálneho napätia, ktoré v Európe sprevádza rast cien a obavy o verejné financie.