Francúzsko sa pripravuje na ďalší víkend protestov po tom, čo krajinu 17. októbra zasiahli jedny z najhorších nepokojov za posledné roky. Prezident Emmanuel Macron vo štvrtok po stretnutí s vedúcimi spravodajských služieb a vysokými ministrami oznámil, že demonštrácie, ktoré označuje za „nelegitímne“, budú v nasledujúcich dňoch zakázané. Zhromaždenia organizované odbormi naďalej povolené zostanú, no môžu byť presmerované na alternatívne trasy, aby sa ochránili obchody NBC News.
Čo sa stalo
„Minulú sobotu došlo k politickým a podvratným činom zo strany ultraľavicových skupín, ktorých cieľom je zvrhnúť republiku,“ vyhlásil Macron. Zodpovednosť za rabovanie a násilnosti pripísal organizovaným skupinám krajnej ľavice a vandalom. Zároveň pripustil, že bezpečnostné zložky situáciu podcenili a nedostatočne predvídali rozsah mobilizácie z 17. októbra.
Úrady v Paríži, Lyone, Lille a Grenoble už zakázali protesty plánované na štvrtok, pričom zákaz v Paríži platil do 20. hodiny a vzťahoval sa aj na oblasti okolo Elyzejského paláca, oboch komôr parlamentu a hlavných vlakových staníc. V niektorých častiach týchto miest zároveň platí nočný zákaz vychádzania. Napriek tomu študentské organizácie oznámili, že v mobilizácii budú pokračovať aj počas jesenných prázdnin France 24.
Na sobotu je v Paríži plánovaný sprievod od námestia Bastily k Place de la Nation, ktorý organizujú odbory a mal by byť povolený. Naopak, protesty navrhnuté študentským združením Interfac a hnutím žltých viest polícia zakázala. Vláda na víkend plánuje nasadiť obrnené vozidlá, elitné jednotky polície a žandárstva aj vojakov z misie Sentinelle, pričom nasadenie bezpečnostných síl má byť o pätinu vyššie než minulý týždeň.
Pozadie a kontext
Protesty vypukli už minulý mesiac na strednej škole v Créteil pri Paríži pre nedostatok personálu. Odtiaľ sa triedne štrajky, blokády a demonštrácie rozšírili do ďalších parížskych predmestí a napokon do celej krajiny. Stredoškoláci upozorňovali na podfinancované školstvo, zanedbané budovy a nedostatok zamestnancov, najmä v chudobnejších štvrtiach. Keďže vláda na požiadavky nereagovala, protesty prerástli do širšieho hnutia proti rastúcim životným nákladom – len pár mesiacov pred budúcoročnými prezidentskými voľbami, v ktorých Macron už nemôže kandidovať.
Politickí súperi od stredu až po krajnú pravicu obviňujú z podnecovania nepokojov Jeana-Luca Mélenchona a jeho stranu Nepodrobené Francúzsko, pričom poukazujú na jej dlhodobo konfrontačnú rétoriku. Mélenchon, ktorý v máji oznámil svoju štvrtú prezidentskú kandidatúru, zodpovednosť odmieta a naopak obviňuje vládu z ignorovania hlboko zakorenených sociálnych problémov na francúzskych predmestiach.
Situáciu komplikuje aj to, že Macron verejne odsúdil reakcie zahraničných lídrov na dianie vo Francúzsku, konkrétne komentáre amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na platforme Truth Social pripísal nepokoje „migrantom, džihádistom a komunistom“ a vyzval Európu na uzavretie hraníc. Macron tieto vyjadrenia označil za „neprijateľné a hlúpe“ Zdroj: CNBC
Nepokoje prichádzajú v čase, keď Francúzsko čelí aj narastajúcej fiškálnej kríze. Výnos desaťročných francúzskych štátnych dlhopisov vo štvrtok stúpol na 5,113 percenta, čo je 24-ročné maximum, a prvýkrát od roku 2013 prekonal výnos amerických desaťročných dlhopisov. Investori sú čoraz skeptickejší, že sa Francúzsku podarí schváliť ozdravný rozpočtový program, keďže vláda nemá v parlamente väčšinu a diskusia o rozpočte na rok 2027 sa naťahuje. Analytici z Morningstar odhadujú škody z poistných udalostí počas nepokojov na až 1,2 miliardy eur.
Napätie navyše dokresľuje aj to, že majitelia obchodov v centre Paríža začali pred víkendom zabíjať výklady doskami a posilňovať ochranu – luxusný dom Hermès potvrdil sprísnenie bezpečnostných opatrení vo svojich francúzskych predajniach. Jedna z postihnutých podnikateliek, ktorej rodina prišla o päť obchodov, verejne vyzvala Macrona, že nadchádzajúca sobota je jeho „poslednou šancou zachrániť Francúzsko“ Zdroj: Fox News
Prečo je to dôležité aj mimo Francúzska
Udalosti vo Francúzsku sledujú aj ďalšie európske krajiny – solidárne protesty sa cez víkend konali v Taliansku, Španielsku, Portugalsku aj Albánsku, v Grécku zasa tisíce ľudí pochodovali za zlepšenie školstva. Situácia vo Francúzsku tak ukazuje, ako sa lokálny spor o financovanie škôl dokáže v priebehu týždňov rozrásť do celonárodnej krízy, ktorá spája sociálne požiadavky s nedôverou voči politickému vedeniu a súčasne znepokojuje finančné trhy. Odbory už avizovali ďalší veľký deň protestov na 5. novembra, čo naznačuje, že napätie v krajine tak skoro nepoľaví.