Čo sa stalo
V Jemene pokračujú intenzívne boje pri mestách Taizz a Marib. Podľa televízie al-Džazíra ide o prvé priame ozbrojené strety medzi húsíjskymi povstalcami a silami medzinárodne uznávanej vlády od pádu prístavného mesta Mokka na červenomorskom pobreží. Zdroj: TERAZ.sk
Húsíovia v predchádzajúcich dňoch postupne ovládli celé pobrežie Červeného mora vrátane strategického ostrova Perim a prístavu Mokka. Vláda sídliaca v prístave Aden pod týmto tlakom stráca kontrolu nad kľúčovými územiami a podľa viacerých pozorovateľov jej hrozí kolaps. Zdroj: HNonline
Útoky na mestá Taizz a Marib predstavujú posun ofenzívy z pobrežných oblastí smerom do vnútrozemia. Marib je pritom kľúčovým centrom ropného priemyslu krajiny a jeho prípadné ovládnutie povstalcami by znamenalo výrazné oslabenie ekonomickej základne uznávanej vlády.
Pozadie a kontext
Jemenský konflikt trvá už viac ako desaťročie a odráža širší regionálny súboj medzi Iránom a jeho spojencami na jednej strane a Saudskou Arábiou spolu so Západom podporovanou jemenskou vládou na strane druhej. Húsíovia, formálne známi ako hnutie Ansar Alláh, ovládajú severné oblasti krajiny vrátane hlavného mesta Sanaa už od roku 2014.
Postupné ovládnutie celého červenomorského pobrežia predstavuje zásadnú zmenu v doterajšom rozložení síl. Kontrola nad prielivom Báb al-Mandab, ktorým prechádza výrazná časť svetového námorného obchodu vrátane tankerov s ropou, dáva húsíom aj ich iránskym spojencom nebývalý strategický nástroj nátlaku. Podľa dostupných informácií konflikt na Červenom mori ohrozuje približne štyri percentá globálneho zásobovania ropou. Zdroj: Aktuality.sk
Humanitárna situácia sa zhoršuje rovnako rýchlo ako vojenská. Počet vysídlených osôb v regióne sa za posledné dni podľa dostupných údajov zdvojnásobil, čo kladie enormný tlak na už aj tak vyčerpané humanitárne kapacity v krajine, ktorá patrí medzi najchudobnejšie na svete.
Mesto Marib má v tomto kontexte osobitný význam. Ide o poslednú väčšiu baštu vlády v severnej časti krajiny a zároveň o centrum ťažby ropy a plynu. Jeho strata by pre uznávanú vládu v Adene znamenala nielen vojenskú, ale aj ekonomickú katastrofu, keďže by prišla o kľúčový zdroj príjmov v čase, keď už čelí tlaku na viacerých frontoch.
Medzinárodné spoločenstvo doteraz na eskaláciu reagovalo skôr rétoricky než konkrétnymi krokmi. Bezpečnostná rada OSN, ktorá by mala byť hlavným fórom na riešenie podobných konfliktov, je podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v súčasnosti ochromená a nedokáže efektívne reagovať na viaceré súčasne prebiehajúce krízy.
Čo to znamená pre Slovensko
Hoci Jemen leží tisíce kilometrov od strednej Európy, dôsledky tamojšieho konfliktu sa dotýkajú aj slovenskej ekonomiky. Kontrola húsíov nad Červeným morom a Báb al-Mandabom priamo ovplyvňuje ceny ropy na svetových trhoch, ktoré v poslednom období rástli aj v súvislosti s ďalšími incidentmi v regióne vrátane útokov v Hormuzskom prielive.
Slovensko ako krajina závislá od dovozu ropy a ropných produktov pociťuje cenové výkyvy na svetových trhoch bezprostredne, či už ide o ceny pohonných hmôt na čerpacích staniciach alebo náklady priemyselných podnikov. Predĺžená alebo eskalujúca kríza v Jemene tak môže v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch prispieť k ďalšiemu tlaku na infláciu, ktorá už aj bez tohto faktora zaťažuje domácnosti aj firmy v celej Európe.
Zároveň platí, že destabilizácia v tejto časti sveta posilňuje pozíciu Iránu a jeho spojencov v regióne, čo má priamy dopad na bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe a nepriamo aj na migračné tlaky smerujúce do Európy. Slovenská diplomacia síce nemá na priebeh konfliktu bezprostredný vplyv, no jeho ekonomické dôsledky - najmä cez ceny energií - budú pociťovať aj slovenskí spotrebitelia.