Omán v nedeľu večer oznámil, že odkladá na neurčito rokovania medzi Iránom a krajinami Perzského zálivu o budúcnosti Hormuzského prielivu. Stretnutie sa malo konať v pondelok v ománskej Salále a malo sa ho zúčastniť aj Irak. Podľa ománskej tlačovej agentúry bolo „rozhodnuté odložiť regionálne stretnutie... na neskorší termín, aby sa vytvorili podmienky priaznivé pre konštruktívny dialóg". Zdroj: Webnoviny
Čo sa stalo
Irán pôvodne oznámil, že sa stretnutie uskutoční, no neuviedol konkrétnych účastníkov. Žiadna krajina regiónu svoju účasť napokon nepotvrdila a Bahrajn ju dokonca výslovne vylúčil. Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí napriek zrušeniu termínu ubezpečil, že Maskat sa diplomatického úsilia nevzdáva: „Naďalej sme odhodlaní podporovať dialóg, ktorý prispeje k stabilite a trvalej spolupráci v našom regióne,“ uviedol podľa agentúrneho spravodajstva. Zdroj: HNonline
Pozadie a kontext
Hormuzský prieliv je od 28. februára predmetom iránskej, neskôr aj americkej blokády, ktorá nasledovala po začiatku americko-izraelských útokov na Irán. Júnová dohoda medzi Washingtonom a Teheránom o režime prielivu napokon stroskotala práve na nezhodách o jeho fungovaní. Irán v súčasnosti od lodí vyžaduje povolenie na prechod a zvažuje zavedenie poplatkov za tranzit. Plavidlá, ktoré tieto pravidlá nerešpektujú, sa stávajú terčom iránskych útokov, zatiaľ čo Spojené štáty príležitostne útočia na iránske pobrežie.
Situáciu v regióne komplikuje aj postup húsíovských síl smerom k prielivu Báb al-Mandab na druhej strane Arabského polostrova, čo vytvára tlak na námornú dopravu z dvoch strán súčasne. Blokáda Hormuzu, cez ktorý tradične prechádza výrazná časť svetovej prepravy ropy, medzitým naďalej tlačí ceny nahor – tie podľa dostupných informácií minulý týždeň vystúpili nad 100 dolárov za barel. Zdroj: Webnoviny
Odklad rokovaní bez stanovenia nového termínu naznačuje, že strany zatiaľ nenašli spoločnú reč ani na úrovni predbežných príprav. Absencia potvrdenej účasti kľúčových krajín regiónu, vrátane otvoreného odmietnutia zo strany Bahrajnu, ukazuje, že dôvera medzi aktérmi zostáva krehká a že diplomatická cesta k upokojeniu situácie v prielive bude zrejme dlhá.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko síce nie je priamym účastníkom konfliktu v Hormuzskom prielive, no ako malá otvorená ekonomika závislá od dovozu energetických surovín pociťuje dôsledky vysokých cien ropy bezprostredne – premietajú sa do cien pohonných hmôt, dopravy aj výroby. Pokračujúca neistota okolo jednej z najdôležitejších svetových ropných tepien tak zvyšuje riziko, že zdražovanie energií, ktoré už roky zaťažuje slovenské domácnosti aj firmy, bude pokračovať aj v nadchádzajúcom období. Odklad rokovaní bez náhradného termínu navyše naznačuje, že na rýchle upokojenie situácie sa zatiaľ spoliehať nedá.