Nemecké ministerstvo obrany pripravuje nákup, ktorý by krajine dal schopnosť, akú v moderných dejinách nemala – zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území vlastnými silami. Podľa interného vládneho dokumentu, do ktorého nahliadol portál Politico, chce Berlín vyčleniť takmer 3,4 miliardy eur na obstaranie amerických riadených striel Tomahawk a odpaľovacích systémov Typhon. Zdroj: Politico via TERAZ.sk
Čo sa stalo
Dokument, ktorý cituje portál Politico, hovorí o pláne získať zbrane, ktoré Nemecku umožnia vykonávať údery na veľké vzdialenosti s explicitným cieľom odstrašiť Rusko. Ide o zásadný posun v nemeckej vojenskej doktríne – krajina, ktorá desaťročia po druhej svetovej vojne budovala svoju bezpečnostnú politiku na sebaobmedzovaní a spoliehaní sa na spojencov v rámci NATO, teraz smeruje k budovaniu vlastnej schopnosti hlbokých úderov. Tomahawky s doletom cez 1500 kilometrov a mobilné odpaľovacie zariadenia Typhon by teoreticky umožnili Nemecku zasiahnuť ciele ďaleko za hranicami vlastného územia, vrátane ruského vnútrozemia. Zdroj: Pravda
Pozadie a kontext
Rozhodnutie zapadá do širšieho trendu prezbrojovania Nemecka, ktoré po rusko-ukrajinskom konflikte postupne opúšťa dlhodobú vojenskú zdržanlivosť. Berlín v posledných rokoch výrazne navýšil obranné výdavky a investuje do modernizácie armády, ktorá bola po desaťročia podfinancovaná. Nákup Tomahawkov a systémov Typhon predstavuje kvalitatívny skok – ide o zbrane s doletom, ktorý presahuje bežné konvenčné arzenály európskych armád a doteraz bol vyhradený najmä pre americké a britské sily.
Správa prichádza v čase, keď sa bezpečnostná situácia v Európe naďalej vyhrocuje. Rusko pokračuje vo vojne na Ukrajine a opakovane testuje odolnosť NATO – nedávno zasiahol ruský dron vlak pri poľskej hranici krátko po prejazde vlaku, v ktorom bol bývalý britský premiér Boris Johnson, čo Kyjev označil za test voči Severoatlantickej aliancii. V tomto kontexte investície do systémov schopných hlbokých úderov signalizujú, že Nemecko chce mať k dispozícii nástroj skutočného odstrašenia, nielen defenzívne kapacity.
Záujem o strely dlhého doletu má aj politický rozmer. Podobná diskusia sa v uplynulých mesiacoch viedla aj o ukrajinských požiadavkách na zbrane schopné zasiahnuť ruské rafinérie a infraštruktúru – téma, ktorú komplikuje aj postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý žiadal Ukrajinu zastaviť útoky na ruské rafinérie z obavy o vlastné zásoby nafty. Nemecký krok tak môže byť čítaný aj ako signál, že európske štáty chcú mať v otázke odstrašenia väčšiu samostatnosť a menej sa spoliehať výlučne na americké rozhodnutia.
Čo to znamená pre Slovensko
Pre Slovensko, ktoré je členom NATO aj EÚ a hraničí s regiónom bezprostredne ovplyvneným vojnou na Ukrajine, má posilňovanie nemeckých schopností viacero rozmerov. Na jednej strane silnejšie Nemecko so schopnosťou hlbokých úderov posilňuje kolektívne odstrašenie aliancie, čo by teoreticky mohlo znížiť riziko priameho ruského útoku na východné krídlo NATO, kam patrí aj Slovensko. Na druhej strane takéto zbrojenie prehlbuje pretrvávajúce napätie medzi Ruskom a Západom a zvyšuje neistotu, ktorá sa premieta aj do ekonomiky – ceny energií, obranné rozpočty a bezpečnostné náklady zostávajú vysoko na agende aj slovenskej vlády.
Zároveň nemecký krok môže vyvolať tlak na ďalšie členské štáty NATO vrátane Slovenska, aby prehodnotili vlastné obranné investície a príspevky do spoločných obranných kapacít aliancie. Debata o tom, koľko má Európa investovať do vlastnej bezpečnosti nezávisle od USA, sa tak stáva čoraz naliehavejšou aj pre menšie krajiny na východnom krídle NATO.