Predstavte si to na chvíľu: krajina, ktorá je s Izraelom formálne vo vojnovom stave od roku 1948, sedí večer pri televízii a sleduje izraelský seriál o izraelskej protiteroristickej jednotke. Presne to sa deje v Libanone, kde sa piata a záverečná séria Fauda vyšplhala na prvé miesto rebríčka Netflixu. A nie je to osamotený prípad – seriál sa dostal do top 10 v ďalších deviatich arabských krajinách.
Čo sa deje na obrazovkách
Podľa sledovacích rebríčkov, ktoré sú považované za spoľahlivé a zvyknú predbiehať oficiálne čísla od Netflixu, sa Fauda aktuálne umiestňuje na štvrtom mieste v Jordánsku, Spojených arabských emirátoch a Katare, na šiestom v Bahrajne a Maroku, na siedmom v Ománe, na ôsmom v Kuvajte a na desiatom v Egypte. Ešte začiatkom týždňa bola dokonca druhá v Jordánsku, SAE a Bahrajne. V Saudskej Arábii sa dostala na ôsme miesto, odkiaľ však už z top 10 vypadla.
Ja osobne, keď som si tieto čísla prvýkrát prezeral, priznám sa, prekvapili ma. Fauda totiž nie je nejaký neutrálny seriál niekde odinakiaľ – vytvorili ho dvaja Izraelčania, Lior Raz (ktorý si aj zahral hlavnú rolu) a Avi Issacharoff, a natočilo ju štúdio Yes Studios. Príbeh sleduje izraelskú protiteroristickú jednotku a vychádza zo skutočných udalostí. Zdroj: Jerusalem Post
Prečo sa naň pozerajú aj tí, ktorí by nemuseli
Seriál si dlhodobo získava uznanie za to, ako zobrazuje palestínske postavy – niektoré s veľkou dávkou sympatie, napríklad doktorku Shirin, ktorú hrá Laëtitia Eïdo a ktorá sa ocitá medzi rôznymi frakciami konfliktu. Podobný úspech v arabskom svete zaznamenala aj štvrtá séria z roku 2022. Údajne je Fauda dlhodobo akýmsi tajným potešením aj medzi Palestínčanmi na Západnom brehu, ba dokonca aj v Gaze.
Čo je na tejto sérii výnimočné, je fakt, že dve epizódy sa detailne venujú udalostiam zo 7. októbra 2023, keď militanti z Hamasu zavraždili 1 200 ľudí na juhu Izraela. Rodinní príslušníci jednej z hlavných postáv sú v seriáli graficky zavraždení a členovia jednotky sa márne snažia zachrániť ďalších. Spolutvorca Issacharoff pre Ynet priznal, že táto séria je iná: „Ľudia sa pýtali, či sa Fauda bude aj naďalej snažiť prezentovať obe strany. Ale táto udalosť je iná. Tu chcete rozprávať príbeh z izraelskej perspektívy.“
A napriek tomu – alebo možno práve preto – sa naň Arabi pozerajú vo veľkom počte a tlač o ňom píše s určitým rešpektom. Libanonský denník Al Joumhouria, ktorý patrí k stredopravicovým mainstreamovým médiám, priniesol recenziu plnú paradoxov: „Fauda sa stáva presvedčivejšou práve vtedy, keď sa prestáva neustále snažiť byť vzrušujúca. Jej najlepšie momenty nie sú nutne tie, kde vybuchujú autá alebo postavy vymieňajú paľbu, ale skôr tie, kde seriál necháva svoje postavy zotrvávať v tichu po výbuchu.“ Ten istý recenzent si však kladie aj nepríjemnú otázku: „Keď sa skutočná trauma premení na dramatický materiál, otázka sa stáva väčšou než kvalita scény: Kto rozpráva príbeh? Kto má právo definovať obeť a páchateľa? A kde sa končí dráma a začína sa konštrukcia politického naratívu?“ Zdroj: Jerusalem Post
Čo si z toho odniesť aj u nás
Slovensko nie je súčasťou blízkovýchodného konfliktu, ale príbeh Fauda ukazuje niečo univerzálnejšie – že aj v čase najhlbšieho napätia dokáže kvalitná dráma prekročiť politické hranice a osloviť diváka na „druhej strane“. Pre nás je to pripomienka, že mediálny a kultúrny obraz konfliktov, ktoré sledujeme len sprostredkovane cez správy, môže byť oveľa zložitejší, než sa na prvý pohľad zdá. Ak si aj vy budete najbližšie otvárať Netflix, možno vás tento fenomén prekvapí rovnako ako mňa – a možno si Fauda pozriete aj vy, nech ste odkiaľkoľvek.