Čo sa stalo
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii v Elyzejskom paláci oznámil, že hrozba hybridných útokov zo strany Ruska voči Európe a Francúzsku sa v posledných týždňoch zintenzívnila. Vládu preto poveril prípravou plánu na ochranu kritickej infraštruktúry a najcitlivejších objektov obranného priemyslu a technológií pred dronovými a kybernetickými útokmi.
Macron potvrdil, že Francúzsko bolo v uplynulých týždňoch samo terčom ruských hybridných útokov, a jasne naznačil, že tieto incidenty nezostanú bez odpovede. „Zámerom je zastrašiť nás a zlomiť naše úsilie podporovať Ukrajinu. Výsledok bude presne opačný. Nedáme sa zastrašiť, pretože vieme, že naša bezpečnosť dnes aj zajtra sa rozhoduje na Ukrajine,“ povedal francúzsky prezident podľa BBC World.
Francúzsky líder zároveň oznámil, že zvolá stretnutie krajín G7 venované energetickým otázkam, na ktorom sa bude riešiť aj možnosť uvoľnenia strategických zásob plynu a posilnenie spolupráce medzi členmi zoskupenia.
Pozadie a kontext
Macronove vyhlásenie prichádza v čase, keď čoraz viac európskych lídrov varuje, že Rusko môže pripravovať útoky s cieľom otestovať odhodlanie Európy podporovať Ukrajinu. Francúzsky prezident spomenul augustový dronový útok na letisko v Lipsku v Nemecku, ktorý je pripisovaný Rusku, ako aj vyjadrenia poľského premiéra Donalda Tuska, podľa ktorého Moskva plánuje dronové a raketové útoky na Poľsko a ďalšie krajiny na východnom krídle NATO.
Predstavitelia Poľska, Nemecka a Dánska v uplynulých týždňoch obvinili Rusko z účasti na dronových prieletoch, sabotážach, žhárstve, sledovaní obranných zariadení a plánovaní útoku dronom naloženým výbušninami na letisko. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu vyhlásila, že EÚ potrebuje mechanizmus podobný NATO na lepšiu reakciu na hybridné útoky pripisované Rusku a na vypracovanie konsenzu, ako reagovať na incidenty, ktoré síce nedosahujú úroveň ozbrojenej agresie, no jasne ohrozujú národnú bezpečnosť.
Napätie medzi Ruskom a západnými krajinami zvyšuje aj to, že ruské ministerstvo zahraničných vecí si v piatok predvolalo britského chargé d'affaires, aby ostro protestovalo proti pokračujúcemu zvyšovaniu dodávok dronov a ďalších zbraňových systémov Ukrajine zo strany Spojeného kráľovstva. Moskva podľa vlastných slov vníma britský postoj ako „urputne konfrontačný“ a vyhradzuje si právo na obranné protiopatrenia, pričom označila britské vojenské zariadenia na Ukrajine za legitímne ciele.
Macronove vyhlásenie zaznelo v ten istý deň, ako sa v ukrajinskom stredisku Bukovel konal prvý summit takzvanej „Karpatskej osmičky“, na ktorom sa okrem Ukrajiny zúčastnilo aj Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Česká republika, Rakúsko a Maďarsko, spolu so zástupcami Európskej únie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po summite informoval, že Ukrajina dostala z balíka finančnej podpory EÚ tranžu vo výške 3,3 miliardy eur, ktorá má posilniť jej obranné kapacity vrátane nákupu rakiet a dronov New York Post.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko bolo jedným z účastníkov spomínaného summitu Karpatskej osmičky, hoci na rozdiel od Poľska či Rumunska patrí medzi krajiny, ktoré Kyjevu odmietli poskytovať priamu vojenskú pomoc. Macronove varovanie pred zintenzívnenými ruskými hybridnými útokmi sa však týka celej Európy vrátane krajín strednej Európy — dronové a kybernetické hrozby, sabotáže či dezinformačné kampane nerešpektujú hranice spojeneckých štátov.
Ak EÚ skutočne pristúpi k vytvoreniu mechanizmu na koordinovanú reakciu na hybridné útoky, ako navrhuje von der Leyenová, bude sa musieť na jeho fungovaní podieľať aj Slovensko ako člen únie a NATO. Otázka ochrany kritickej infraštruktúry — energetických sietí, dopravných uzlov či obranného priemyslu — sa tak stáva témou, ktorá sa netýka len frontových štátov, ale aj krajín v hlbšom európskom zázemí.