Predstavte si krajinu, ktorá má za sebou pätnásť rokov vojny. Ľudia stratili domovy, infraštruktúra leží v troskách, deti vyrastali v utečeneckých táboroch. A práve teraz, keď by mala prísť úľava, sa namiesto obnovy diaľnic, škôl a nemocníc financie presúvajú inam – do zbrojenia. Presne to sa podľa izraelských bezpečnostných zdrojov deje v dnešnej Sýrii.
Čo sa deje v Damasku
Podľa hodnotení izraelských obranných síl (IDF) sýrsky prezident Ahmad al-Šarra pripravuje vojenské plány, ktoré majú v budúcnosti umožniť úder proti Hizballáhu v Libanone, ktorý údajne otvorene nenávidí, ako aj proti proiránskym šiitskim milíciám v Iraku. Bezpečnostné zdroje tvrdia, že čaká na vhodný moment – kombináciu dokončenia pokročilých fáz budovania svojich síl a zníženia americkej vojenskej prítomnosti v regióne, najmä v Iraku, čo by Washingtonu sťažilo možnosť takémuto kroku zabrániť. Zdroj: Jerusalem Post
Je to znepokojujúci obraz. Krajina, ktorá by mala liečiť rany vojny, sa namiesto toho tajne pripravuje na ďalšiu.
Prečo Európa a Perzský záliv hrajú inú hru
Zaujímavé je, že zatiaľ čo izraelskí analytici bijú na poplach, európske krajiny na čele s Nemeckom poskytujú Sýrii pomoc a objímajú sa so sýrskym prezidentom. Dôvod je pragmatický – snažia sa zastaviť prúd utečencov a pripraviť pôdu na ich návrat domov. Ak sa totiž Sýria stabilizuje a prestane byť definovaná ako bojová zóna, európske vlády budú mať jednoduchšie odôvodnenie na návrat migrantov.
Podobne pragmaticky postupujú aj umiernené sunnitské štáty vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Investujú do al-Šarru peniaze, udeľujú mu vyznamenania a snažia sa ho zmäkčiť, odviesť od extrémistických prvkov a zmierniť jeho politiku – napriek jeho dobre známej džihádistickej minulosti.
A čo Turecko? Vzťahy medzi Ankarou a Damaskom sú podľa bezpečnostných zdrojov komplikované. „Al-Šarra nebude tak rýchlo odovzdávať územie Erdoganovi, ani mu nutne dovolí prevziať kontrolu nad vojenskými základňami v Sýrii. Takže do istej miery nedávny izraelský úder v Sýrii pomohol Ahmadovi al-Šarrovi,“ povedal jeden z bezpečnostných predstaviteľov citovaný izraelským denníkom. Zdroj: Jerusalem Post
Premárnená šanca a čo príde ďalej
Čo ma na tejto správe zaujalo najviac, je priznanie, že Izrael podľa vlastných bezpečnostných zdrojov premárnil historickú šancu dohodnúť sa s al-Šarrom v čase, keď bol ešte veľmi slabý a len čo nastúpil do úradu. Izrael mohol vytvoriť fakty na zemi ohľadom pohraničnej oblasti a statusu Golanských výšin, no váhanie na izraelskej strane a jej sústredenie na iné bojiská pokrok zabrzdilo.
Výsledkom je, že IDF teraz musí zintenzívniť spravodajské zbieranie informácií o sýrskej armáde, jej personáli a schopnostiach, a pripravovať operačné plány pre prípad, že bude potrebné spustiť rozsiahlu operáciu na zmarenie nepriateľských zámerov alebo vojenského budovania, ktoré by narušilo izraelskú slobodu konania alebo vojenskú prevahu.
Bezpečnostné zdroje to zhrnuli jednoznačne: budúca konfrontácia je len otázkou času.
Čo to znamená pre Slovensko
Môže sa zdať, že diania v Sýrii sú od nás vzdialené, no opak je pravdou. Slovensko je súčasťou EÚ, ktorá práve rieši, ako naložiť s návratom sýrskych utečencov – a to je politika priamo naviazaná na stabilitu (alebo nestabilitu) al-Šarrovho režimu. Ak sa ukáže, že za fasádou stability sa v skutočnosti pripravuje ďalšia vojna, plány na návrat utečencov sa môžu rýchlo zmeniť. A ak vypukne nový konflikt medzi Sýriou, Izraelom, Hizballáhom či Irakom, opäť to zamieša kartami na trhu s ropou a energiami, ktorých ceny pociťujeme aj v slovenských domácnostiach. Blízky východ je nám bližšie, než by sme si mysleli – aspoň cez cenovku na čerpacej stanici.